ROZHOVOR so známym chirurgom a zvolenským rodákom: Po operácii väčšina pacientov nepovie ani ďakujem

Chirurg Ľubomír Marko (52) pochádza zo Zvolena, no už 28 rokov pôsobí v susednej Banskej Bystrici. Na chirurgii pracuje 27 rokov a deväť rokov je v Banskej Bystrici na špecializovanom samostatnom Oddelení miniinvazívnej chirurgie a endoskopie. Tu sa vykonáva najširšia škála miniinvazívnych operácií na Slovensku.

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie? Pochádzate z lekárskej rodiny?

Od detstva som údajne doma tvrdil že buď budem „doktor“ alebo prezident. Takže som lekárom. Na vysokej škole ma zaujala chirurgia. Nepochádzam z lekárskej rodiny. Pochádzam z tzv. „robotníckej rodiny“.

Ako si spomínate na svoje začiatky, poprípade konkrétne na svoj prvý zákrok?

Po nástupe do práce ako každý začínajúci lekár nič neviete, pretože škola je jedna vec a prax druhá. Najskôr sa dlho učíte, asistujete starším pri operáciách a potom so starším skúseným doktorom môžete začať operovať. Po troch rokoch od nástupu do práce som začal vykonávať endoskopie – vyšetrenie žalúdka a čreva, pričom v súčasnosti patríme medzi špičkové endoskopické pracoviská na Slovensku s veľmi širokou škálou endoskopických výkonov. Keď sme prvýkrát začínali s odstraňovaním polypov v čreve, tak predtým sme si to opakovane vyskúšali na kuse mäsa, aby sme mali jasnú vizuálnu predstavu ako to funguje. Takisto keď som robil prvý laparoskopický žlčník niekedy v roku 1993, tak som povedal že laparoskopiu nikdy viac robiť nebudem, že budem klasický chirurg čo môže všetko chytiť do rúk. Čas však všetko zmenil a robím všetko, najradšej laparoskopicky alebo miniinvazívne – od štítnej žľazy, cez žlčníky, prietrže, nadobličky, operácie pre pálenie záhy, operácie žalúdka, čreva, atď.

Dá sa spočítať koľko ľudí ste už mali pod skalpelom?

Celkom presne to neviem, ale posledných päť rokov operujem ročne do 400 pacientov. Predtým to bolo samozrejme menej.

Aké zákroky ste už vykonávali (môžete spomenúť nejaké zaujímavejšie, či netradičnejšie) a ktoré sú to najčastejšie?

V repertoári mám asi 15 typov chirurgických operačných výkonov. V podstate sme dvaja chirurgovia na Slovensku, ktorí vykonávame miniinvazívne operácie štítnej žľazy – po vyškolení u autora metódy v Pise. Bežne vykonávam operácie žlčníka, prietrží, fundoplikácie pre pažerákový reflux, kardiomyotómoe pre achaláziu, odstránenie nadobličky pre hormonálne aktívne aj neaktívne nádory, splenektómie, operácie tenkého aj hrubého čreva. Robím aj bariatrické operácie – t.j. operácie pre chorobnú obezitu – bandáže žalúdka a sleeve resekcie žalúdka. Okrem toho aj pomerne náročné operácie na žalúdku – od čiastočných resekcií až po celkové resekcie žalúdka. Derivácie pseudocýst pankreasu, cýst pečene.

Čo je na vašej práci najnáročnejšie?

Každý človek je iný, nie je to ako v anatomickom atlase. Človek musí byť enormne sústredený, pretože tu každá malá chyba môže znamenať vážne komplikácie a môže ohroziť následne zdravie aj život pacienta. Napriek všetkej snahe, vedomostiam, sa môže stať že komplikácia vznikne, čo samozrejme žiadny chirurg nechce. Avšak pacient a príbuzní to málokedy chápu. A problém môže vzniknúť aj pri operácii žlčníka alebo prietrže. V podstate neexistujú ľahké operácie – niekedy môže byť operácia žlčníka po zápale oveľa náročnejšia ako operácia čreva pre nádor sigmy.

Aj keď je vaša práca náročná, máte určite aj pekné zážitky, na ktoré rád spomínate…

Mnoho pacientov si nás váži a chce s nami komunikovať, kým sú chorí a čakajú na operáciu. Následne po úspešnej operácii drvivá väčšina z nich nepovie ani ďakujem. Mám však pacienta, ktorému som endoskopicky odstránil polyp čreva a tým sa vyhol operácii. Odvtedy mi každý rok posiela na meniny a na Vianoce pohľadnicu. Vždy ma to veľmi poteší.

Stretli ste sa počas svojej praxe aj s nejakými kurióznymi prípadmi, aké sa bežne nevidia?

Pacienta som sa na ambulancii pri vyšetrení opýtal na stolicu, akú má farbu a či nekrváca a pacient siahol do tašky, vybral pohárik a povedal mi: „Však sa pozrite sám.“ :)

Aký pohľad máte ako lekár s dlhoročnou praxou na stav zdravotníctva na Slovensku?

Za socializmu bolo zdravotníctvo na vysokej úrovni. Malo logické roztriedenie od najnižšej kategórie nemocníc po najvyššie, kde bolo dostupné všetko potrebné technické aj personálne vybavenie. V súčasnom svete demokracie a kapitalizmu vznikli súkromné nemocnice a súkromné poisťovne. Zmizol systém kategórií nemocníc. Väčšinu nemocníc neriadi ministerstvo zdravotníctva, buď sú súkromné, alebo podliehajú VUC-kám. Poisťovne nedodávajú do zdravotníctva dostatok financií na kvalitnú liečbu – míňajú financie na rôzne iné účely, alebo tvoria zisk ako súkromné poisťovne. Nie je snaha vytvoriť špecializované pracoviská, lekári nie sú adekvátne ohodnotení. Našu prácu v súčasnosti výrazne ovplyvňujú financie. Máme pracovať viacej ako v minulosti, avšak za celkom nízke platy. Informácie z médií o platoch 3 – 4 tisíc eur sú nepravdivé. Mladý lekár zarobí okolo 700,– eur a lekár s praxou bez služieb zarobí od 1100,– do 1300,– eur v čistom. Istotne môže lekár zarobiť viacej, ale to znamená že musí slúžiť, teda mať nadčasy, príslužby. Mladý lekár bežne odrobí v nemocnici 230 hodín – t.j. šesť týždňov namiesto štyroch.

Určite máte aj iné aktivity, aby ste po práci vypli. Ako najradšej relaxujete?

Turistika, cestovanie po svete, knihy, fotografovanie. Najlepší relax je v horúcej kadi. Voľný čas najradšej trávim na svojej chalupe pod Poľanou.

Titulná foto: Archív Ľudovíta Marka

Fotoalbum: Juraj Slota