Námornému kapitánovi Júliusovi Thurzovi odhalili v jeho rodisku Detve pamätnú tabuľu

Detviansky rodák, námorný kapitán Július J. Thurzo (1882–1950) má od včera v rodnom meste pamätnú tabuľu. Na priečelí Podpolianskeho múzea (PM) ju odhalili jeho potomkovia a zástupcovia generálneho riaditeľstva Slovenskej plavby a prístavov z Bratislavy. V Podpolianskom múzeu súčasne otvorili výstavu pri príležitosti 60. výročia jeho úmrtia. Thurzo pochádzal z rozvetveného rodu radvanských Thurzovcov. Keďže bol nadaný a bystrý chlapec, matka ho zapísala do prvej triedy nižšieho gymnázia. Po jeho skončení odišiel do Rijeky, kde v roku 1900 ukončil Uhorskú námornú akadémiu. V tom istom roku odchádza ako praktikant na parníku Szent István do Brazílie. Chcel sa stať námorným dôstojníkom, čo sa mu aj v roku 1903 podarilo vykonaním dôstojníckej skúšky. O tri roky neskôr získal diplom kapitána pre ďaleké plavby. Odvtedy až do vypuknutia 1. svetovej vojny sa plavil na obchodných lodiach. Vojna ho odviedla k vojnovému námorníctvu. Po jej skončení prijal miesto plavebného poradcu Československého veľvyslanectva v Belehrade, kde zotrval štyri roky. Túžba po rodnom Slovensku však zvíťazila a v roku 1923 prijíma miesto na Poriečnom plavebnom úrade pre oblasť Dunaja v Bratislave. Menovali ho za prístavného kapitána, neskôr sa stal prístavným riaditeľom. Z jeho iniciatívy bola založená škola pre výchovu plavcov na riečnych lodiach. Zaslúžil sa tiež o celkový rozvoj riečnej dopravy u nás. Zomrel vo februári 1950 v Radvani, kde bol aj pochovaný. Neskôr boli jeho telesné pozostatky prevezené na Národný cintorín do Martina. Thurzove cestopisné črty vyšli po jeho smrti pod spoločným názvom Po svetových moriach.

TASR