Mladí zvolenskí filmári Kubo a Ivan: Páčia sa nám filmy, ktoré majú nečakaný zvrat

Mladí filmári zo Zvolena Jakub Masarik a Ivan Kuchárik natočili krátky film nazvaný Cesta, s ktorým vyhrali krajskú prehliadku amatérskych filmov Cineama. O bezprostredných pocitoch a dojmoch z tejto výhry sme sa s chalanmi už rozprávali. Teraz vám prinášame druhú časť rozhovoru, v ktorej sa dozviete oveľa viac.

Zvíťazili ste s filmom Cesta. Spoznal som, že prevažná časť sa natáčala na Zlatom Potoku nad cintorínmi medzi novostavbami, prečo ste si vybrali práve toto miesto?

I.K.: Hľadali sme nejaké miesto, ulicu, kde nebudú žiadni chodci ani premávka. Toto miesto sa javilo ako vhodné. Zákon schválnosti však zafungoval a ja som mal pocit, že točíme film na najrušnejšej ulici vo Zvolene.

J.M.: Ako povedal Ivan, malo to byť miesto s minimálnou premávkou, čo malo vzbudzovať dojem, že hlavný hrdina kráča po ľudoprázdnej ceste niekedy za šera.

Čo konkrétne ste chceli týmto filmom vyjadriť? Žáner mi príde trocha do mystery/horor/thri­lleru… Myslím, že každý, kto si pozrie tento krátky snímok, si z neho odnesie niečo iné, bolo to vašim zámerom? Hlavný hrdina, vlastne videl samého seba, ako sa vracia pre vypadnuté cigarety a to ešte, keď prišiel pred bytovku zrejme nevedel, že je to on… Chceli ste zobraziť akýsi boj s vlastným ja, so svojimi preludmi a všetko to zabaliť do toho, že čas je relatívny pojem?

I.K.: Mne osobne sa páčia filmy s prekvapivým rozuzlením, ktoré divák nečaká, hlavne keď sa dá pointa filmu pochopiť viacerými spôsobmi. To isté som chcel docieliť aj ja, keď som dostal myšlienku na tento, ale aj náš predchádzajúci film Šum. Teší ma, ak to vyšlo, lebo to nie je ľahké docieliť. Pri filme Cesta som sa inšpiroval, údajne pravdivými, príbehmi o tom, ako niektorí ľudia z neznámych príčin „skočili“ v čase.

Aké ste mali zatiaľ ohlasy na tento film (okrem spomínanej súťaže)?

I.K.: Film máme na YouTube, kde má pár pozitívnych komentárov, ale má aj negatívne. Zavesili sme ho aj na Facebook, dostal pár lajkov, ale skôr inkasoval negatívne komentáre. Ale tomu rozumiem, veľa ľudí je presýtených komerčnými horormi, kde tečú litre krvi alebo na každom rohu na hercov niečo vybafne. Pre túto masu ľudí je náš film nudný.

J.M.: Trochu by som to poopravil, na YouTube máme zatiaľ 2 dislajky a na Facebooku boli reakcie pol na pol. Ako povedal Ivan, bude to asi tým presýtením, resp. navyknutím si diváka na komerčné horory. Oceňujeme však konštruktívnu kritiku, ktorej sa nám niekedy dostáva na facebookových skupinách, v ktorých sa schádzajú podobní amatérski filmári a navzájom si hodnotia a komentujú svoje diela.

Čo vaše okolie, podporuje vás vo filmárskej činnosti?

I.K.: Áno.

J.M.: Samozrejme. Rodina sa teší z našich úspechov, veľakrát aj pomohla, čo sa týka interiérov, prípadne rekvizít do filmov. Aj väčšina kamarátov nás v tom podporuje, prípadne sa tešia na ďalšie diela. Nájdu sa však aj takí, ktorým príde náš strávený čas nad filmami zbytočný. Pýtajú sa, že čo z toho máme. Robíme to preto, lebo nás to baví, je to náš koníček a každá pochvala, každý spokojný divák je pre nás dostatočnou odmenou a motiváciou pokračovať v tom.

Odkedy sa venujete filmovaniu, čo vás k tomu priviedlo?

I.K.: Myslím, že to začalo keď sme mali 14–15 rokov. Neviem presne. Na základnej škole sme boli spolužiaci, naše prvé experimenty začali tam. Našim spolužiakom sa naša tvorba páčila, bavili sa. A to sa páčilo nám, preto sme tvorili ďalej, až dodnes.

J.M.: Začalo to na základnej škole, na druhom stupni. Prvé pokusy boli animované a boli nakrúcané na mobil. Prvú hranú vec sme natočili v jeden dlhý letný deň v roku 2006 a bolo to niečo medzi hraným filmom a videoklipom. Pôvodne to mala byť jednorázovka inšpirovaná filmami Rýchlo a zbesilo a sériou počítačových hier Need for Speed . Predstavivosť však pracovala, postupne sa to začalo nabaľovať, začali sme rozvíjať osudy postáv až z toho nakoniec vzišlo 5 filmov, ktoré na seba nadväzujú. Keď sme už boli presýtení týmto námetom, začali sme skúšať rôzne iné a zistili sme, že nás to baví :)

Kde hľadáte inšpiráciu pre svoje filmy?

I.K.: Páčia sa mi filmy s pointou, ktorá sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi, a filmy ktoré majú nečakaný zvrat. Tieto faktory sa potom snažím zakomponovať aj do našich námetov.

Čomu sa venujete okrem točeniu filmov? Čo študujete?

I.K.: Ja už neštudujem. Študoval som odbor animovaná tvorba na Súkromnej strednej umeleckej škole vo Zvolene. Teraz si kreslím už len z nudy alebo sem tam nakreslím niečo pre kamarátov/kama­rátky.

J.M.: Ja študujem jednoodborovú históriu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, momentálne som vo štvrtom ročníku.

Aké máte najbližšie filmárske plány?

I.K.: Najbližšie máme v pláne jeden krátkometrážny projekt, taktiež mystery/sci-fi žáner. Máme ešte v pláne dva dlhšie filmy, ale jeden z nich je celkom náročný projekt, do ktorého by sme sa pustili až keď budeme mať k dispozícii lepšiu techniku a viacej skúseností.

J.M.: Námetov máme niekoľko, ktoré by sme chceli spracovať, treba ich však vyberať podľa časovej a technickej náročnosti.

Skúste prezradiť našim čitateľom, niečo zo zákulisia. Ako vzniká príprava takého filmu, čo všetko je potrebné urobiť a ako dlho trvá jeho výroba? Najdôležitejšia je asi prvotná myšlienka…

I.K.: Áno, najskôr je potrebné, aby sa dostavila tá prvotná myšlienka. Potom ju ďalej rozvíjať. Väčšinou námety spoločne vylepšujeme a upravujeme k našim hereckým a technickým možnostiam. Keď je už všetko premyslené, je potreba napísať scenár. Lenže nie vždy sa všetko podarí podľa scenára, stáva sa, že priamo pri točení musíme zábery pozmeniť, a teda nie sú vždy podľa našich predstáv. Veľakrát sa stane, že my sa musíme prispôsobiť podmienkam, aké máme k dispozícii, a nie naopak. Nuž, ale aj to patrí k amatérskej filmárčine.

J.M.: Väčšinou s hlavnou myšlienkou, námetom, hrubým dejom príde Ivan. Spoločne potom riešime detaily okolo deja, pričom dej musíme prispôsobiť našim možnostiam typu ako to natočíme, či sa to dá alebo nie, koho obsadíme, kde sa to bude nakrúcať, odohrávať a pod. Čo sa týka dĺžky vzniku takého filmu, je to rôzne. Šum bol napríklad natočený za 3 dni, Cesta za deň a pol. Oveľa dlhšie však trvá už samotná postprodukcia, t.j. strih, vizuálne efekty prípadne zvukové efekty, výber vhodnej hudby a pod. Výroba Cesty trvala zhruba mesiac, tam sme ale boli tlačený časom, lebo sme chceli stihnúť uzávierku do Cineammy. Zostrihať Šum trvalo o čosi dlhšie. Dá sa povedať že máme robotu rozdelenú. Ivan príde s námetom, stará sa viac o dej a ja zase riešim technické veci, strih, ako preniesť nápad z papiera do vizuálnej podoby, čo najbližšie našim predstavám a tak.

A čo technické detaily? Natáčali ste na fotoaparáty…

J.M.: Ako som už spomínal, začínali sme natáčať mobilmi. Po čase sme prešli na digitálny fotoaparát, v tej dobe sa však kvalita digitálneho fotoaparátu rovnala dnešným priemerným mobilom :) Istý čas sme natáčali aj na klasickú kameru na mini DV kazety a následne cez DVD rekordér prevádzali do digitálnej podoby. V súčasnosti znovu pracujeme s digitálnymi fotoaparátmi, hlavne kvôli praktickosti a možnosti nakrúcania v HD. Časom, keď budú financie, by som si chcel zaobstarať digitálnu Full HD kameru. Čo sa týka strihu, používam hlavne Corel Video Studio a na špeciálne efekty Adobe After Effects. V blízkej budúcnosti plánujeme experimentovať aj s 3D animáciou :)

A financie?

I.K.: Snažíme sa aby bol výdaj na filmy nulový. Ale občas treba kúpiť baterky do fotoaparátu a jedlo hladným a unaveným hercom.

Takýto film môže teda natočiť hocikto, kto má dobrú myšlienku?

I.K.: Myšlienka je dôležitá, ale je potrebné mať aj nejaké tie skúsenosti s výrobou filmu. Môžete mať skvelú myšlienku, scenár, hercov, techniku, ale aby bol dobrý aj výsledok, je dôležité mať nejakú tú skúsenosť. Tie časom a „tréningom“ prídu. Nejaké rady získate na súťaži ako Cineama, niečo sa naučíte pri pozeraní filmov alebo záberov z výroby filmov, ale najlepšie sa učíte pri výrobe a pozeraní vlastných filmov. Ak by som si dnes pozrel naše staršie snímky, na ktoré sme boli predtým hrdí, teraz by som sa len smial. Ale to je dobre, lebo vieme, že to pre nás znamená posun vpred. Každý môže robiť amatérske filmy, chce to len chuť a trpezlivosť.

J.M.: Ja by som len dodal, že áno, v podstate každý môže robiť amatérsky film, otázkou ale je, či si to aj každý pozrie, resp. dopozerá do konca :) K tej chuti a trpezlivosti by som azda len pripojil, že dôležité je aj trochu rozmýšľať pred tým, ako začne niečo nakrúcať. Predstaviť si ako to bude vyzerať na plátne/obrazovke. Predsa len, nie je to len o tom, natočiť niekoľko záberov, nacápať ich za seba a hurá máme film :)

Krátkometrážne filmy, sa točia aj v Hollywoode, neraz sa na rolu v nich nechajú nahovoriť aj veľké herecké hviezdy. Prečo si myslíte, že je o ne čoraz väčší záujem?

I.K.: Myslím, že ľudia si v dnešnej dobe pozrú radšej kratší film, akoby mali sedieť v kine alebo pred televízorom a pozerať nejaký dvojhodinový film. Na to niektorí nemajú čas.

Viem, že ste spravili postapokalyptický film z bombardovania Zvolena americkou armádou…, kedy sa môžeme tešiť na zostrihanú verziu a ako sa film vyrábal?

J.M.: Denník sme robili pod taktovkou kamaráta Jozefa Sklenku, ktorý sa tiež zúčastnil na nedávnej súťaži so svojimi filmami a vlastne aj Denník je jeho nápad a projekt. My sme len vypomáhali ako herci, resp. ja aj s niektorými efektami a strihom. Film má v origináli 35 minút, na Cienamu išiel ako 22-minútový a na odporúčania poroty bude ešte upravený a nanovo prestrihaný. Z výroby by som vyzdvihol záber, kedy hlavný hrdina kráča popred robotnícky dom pri malej stanici, pričom ulica je úplne vyľudnená a prázdna. Tento záber bol natáčaný za úplného ruchu na ulici a „čistenie“ ulice sa urobilo dodatočne v Adobe After Effects, kde sa záber poskladal z niekoľkých obrázkov. Konkrétny dátum ešte nevieme dopredu určiť. Zo strihom sa však určite začne až po Jozefových štátniciach, ktoré má v máji.

Aké máte záľuby okrem filmovania?

I.K.: Knihy, filmy, kreslenie, kamaráti…

J.M.: Okrem filmovania rád trávim čas počúvaním hudby. Hrám aj na gitare a keď je čas, rád si s kamarátmi hudobníkmi zahrám v skúšobni. Podobne ako Ivan rád kreslím, či už sám pre seba, alebo kamarátom. Baví ma aj turistika, hlavne po slovenských hradoch a zrúcaninách.

Ste Zvolenčania, kde radi trávite voľný čas v našom meste a ktoré miesta by ste určite odporučili návštevníkom Zvolena?

I.K.: Návštevníci Zvolena by si mali určite zájsť na Pustý hrad. Výstup je síce namáhavý, ale výhľad a prostredie stoja za to.

J.M.: Rad trávim voľný čas s kamarátmi hocikde, kde čapujú dobré pivo, prípadne, kde sa dá upiecť vo voľnej prírode špekačka a v noci nerušene sledovať nočnú oblohu :) Návštevníkom by som určite odporučil pozrieť si Pustý hrad, Zvolenský zámok, prejsť sa po námestí a obdivovať Valašku, niektoré meštianske domy, Finkovu kúriu či divadlo. Pre milovníkov 2. sv. vojny repliku pancierového vlaku pod zámkom, či vojenský cintorín na Zlatom Potoku.