Bojovník MMA zo Zvolena v ROZHOVORE: Bojím sa jedine prehry, nie bitky
Marek Mazuch je mladý Zvolenčan, ktorý v šestnástich rokoch nechal strednú školu, aby sa venoval boxu. Neskôr si ju dorobil a dnes pracuje, pričom začal aj profesionálne zápasiť. Púšťa sa do bitiek aj na ulici? A aké najnepríjemnejšie zranenie zažil?
Zvolenčan Marek bol odjakživa veľmi aktívny, a tak si povedal, že vyskúša box. Ako 15-ročný sa tomuto športu začal venovať. Onedlho sa mu však veľmi zapáčil práve bojový štýl MMA, pri ktorom aj zakotvil.
V adrenalíne
„Ide o zmiešané bojové umenia, a tam je dovolené všetko. Nad súperom vyhráte, keď mu dáte knock out alebo keď to ukončí doktor, kvôli RSC – to znamená, že bude mať priveľa krvi na tvári. V tom prípade prehral. Alebo ho môžete nejakou pákou, uškrtením či niečím bolestivím prinútiť, aby odklepal rukou a tým sa vzdal. Pokiaľ po zápase obaja stoja na nohách, rozhodca na základe bodov usúdi, kto bol lepší.“ vysvetľuje Marek. „Útočiť sa nemôže jedine na rozkrok, taktiež je zakázané pichať súpera do očí alebo ho nejako kvákať. Ani štekliť, samozrejme,“ smeje sa.
Vo svojom prvom riadnom zápase v Partizánskom vyhral v treťom kole, tým že škrtil súpera a ten to vzdal. No na priebeh súboja si nespomína tak dobre, akoby možno chcel. „Veľa si z toho nepamätám, pretože som mal veľký adrenalín. Spomínam si na začiatok, ako som prišiel do ringu. Potom už len keď som vyhral a rozhodca mi zodvihol ruku. Detaily poznám len z videa,“ vysvetlil.
Marek trénuje už päť rokov, ale takýto stres počas zápasenia je vraj úplne prirodzený. Ak má niekto za sebou 30 – 35 zápasov, ide do ringu s pokojom a premýšľa, kde presne udrie. V adrenalíne človeku pracuje podvedomie. Čiže robí v ringu to, čo najčastejšie trénoval v telocvični," pokračoval v rozprávaní.
Necíti bolesť
Svojou váhou patrí do najťažšej kategórie. V nej sú zápasníci od 95 kilogramov až neobmedzene. Ľahko sa teda môže stať, že proti nemu nastúpi niekto oveľa väčší. „Bojím sa jedine prehry, nie toho, že dostanem bitku. Človek už dopredu musí počítať s tým, že niečo schytá. A po prvej rane stres opadne,“ hovorí. Najnepríjemnejšie zranenie zažil pred zápasom, keď si dolámal prsty na nohe: „Súboj bol dohodnutý, nechcel som už z toho vycúvať. Dopadlo to podľa očakávaní. Prišiel som do ringu, chytil adrenalín a zabudol na zranenie.“
Podľa Mareka bolesť počas zápasu nie je taká výrazná: „Človek síce cíti nárazy či kopance do tela, ale necíti to ako bolesť. Aspoň u mňa to je ako nejaký tlak.“ No akonáhle mu adrenalín opadne, 15–20 minút po zápase už vníma všetky rany, ktoré dostal. „Vždy cítim iba to, čo ma bolí najviac. Človek sa totiž nedokáže sústrediť na viac zranení naraz. Mňa najčastejšie bolia nohy, lebo veľa kopem. Keď sa stretnú píšťaly, je to rana. To ma bolí ešte dva – tri týždne. Raz som vôbec nemohol dva mesiace trénovať nohy, lebo som mal opuchnuté členky. Po zápase som vždy týždeň napuchnutý, ako keby ma včely doštípali.“ konštatuje.
Veľký zápas
Marek skúša aj thajský box: „Na zápase som vyhral iba na body. Protivník bol odo mňa o dosť väčší a nevedel som sa k nemu poriadne dostať, trafiť ho na hlavu. Tak som ho stále kopal a hádzal na zem.“ To je aj dôvod, prečo mu viac vyhovuje MMA. „To, že som v najťažšej váhe a nie som taký vysoký, môže byť pri thajskom boxe nevýhoda. Lebo potom, ak má niekto dva metre, nemôžem sa k nemu poriadne dostať a viem ho akurát zhodiť na zem. Ale pri MMA môžem aj ďalej súperiť na zemi a tam už výška nerozhoduje,“ objasňuje.
V lete čaká mladého Zvolenčana profesionálny zápas s Poliakom, ktorý má okolo 115–120 kilogramov, pričom je aj dva krát starší. Bude to thajský box bez rukavíc, ruky budú iba obtočené bandážou. „Pri thajskom boxe sa na bicepsy a hlavu dávajú laná. Dúfam, že ich nebudem musieť mať. Ale tým nechcem nikoho uraziť alebo zosmiešňovať, oni tak uznávajú svojho boha,“ opisuje Marek rituál v rámci bojového umenia. Dva mesiace pre zápasom zintenzívňuje tréningy na dva až tri za deň a upraví stravu. Týždeň pred zápasom tréningy úplne vyhodí z harmonogramu a regeneruje telo. Vtedy chodí iba do sauny a pláva.
Keďže Marek pracuje aj ako SBS-kár, často sa mu stane, že stretne niekoho, kto príliš vyskakuje: „Chalani, ktorí idú tri krát do posilky, oblečú si o číslo menšie tričká a potom si niečo idú dokazovať alebo sa predvádzať pred ženami. Takí sa chcú biť. Ale to neriešim päsťami. Nestojí mi to za to.“ Zvolenčan vysvetľuje aj rozdiel medzi pouličnou a športovou bitkou. „Keď sa chalan raz za pol roka pobije vonku a dostane ranu, tak je prekvapený a omráčený. No keď niekto trénuje každý deň, rana ho neprekvapí a ide ďalej. Človek vníma boj úplne inak a nepotrebuje sa s niekym len tak naťahovať,“ dodal.
Čítajte tiež:
Akčná zvolenská kaderníčka v ROZHOVORE: Chodím na strelnicu, jazdím na motorke a trénujem box!
FOTO: Len 21-ročný mladík pri Zvolene založil značku: Unikátne drevené výrobky spod šikovných rúk
