Známa žiarska telocvikárka a trénerka Miroslava Mesárošová: Nerada vidím študentov vysedávať po krčmičkách!
Bývalá majsterka republiky, učiteľka, trénerka i dvojnásobná stará mama. Miroslavu Mesárošovú pozná v Žiari azda každý. Na žiarskom gymnáziu odučila viac než 40 rokov. Rodená Moraváčka priznáva, že mala vždy povesť prísnej učiteľky. Recept na kondičku v každom veku je podľa nej jednoduchý...
Pochádzate z Moravy. Čo vás priviedlo do Žiaru?
Jednoducho som sa sem privydala. Vysokú školu, telesnú a ruštinu, som vyštudovala v Olomouci. Na Moravu sa ešte vraciam, no nie často.
A v Žiari ste hneď nastúpili na gympel…
Áno. A začala som sa tu hneď činiť aj v športe. Ešte predtým som reprezentovala Československo v športovej gymnastike, stala som sa majsterkou republiky. Keď som prišla do Žiaru, tak tu nebola žiadna gymnastika, ale keďže som športovo univerzálna, tak ma hneď zachytili tenisti. Hrala som za Žiar, potom za Ladomerskú Viesku, medzitým som robila nahrávačku vo volejbalovom oddiele.
Takže ste mali čo robiť.
Rozhodne. Keď ale prišli deti, všetko sa to stíhať nedalo, takže som zostala pri tenise. Ten rekreačne hrávam doteraz. Neskôr som robila aj trénerku fitness a založila som svoju vlastnú akrobatickú tanečnú skupinu AMI. A keď sa otvárala táto plaváreň tak som začala trénovať tu. Trénujem doteraz. S kolegyňou PaedDr. Martinou Bartkovou. Najprv som jej začala pomáhať a v roku 2001 sme založili plavecký klub.
Na škole neučíte už dva roky. Nechýba vám to?
Samozrejme, že chýba. V podstate som tam strávila väčšinu života. 41 rokov. Spomienky mám veľmi dobré. Spojenie so školou som ale nestratila. Ešte stále dostávam maturitné oznámenia od bývalých študentiek, aj teraz mám dve čerstvé. A s niekdajšími kolegami sa stretávam denne, keďže tam chodím na obedy.
Boli ste prísna učiteľka?
No, mala som takú povesť (s úsmevom).
Opodstatnene?
Asi áno. Možno som bola prísna, ale malo to význam. Niekedy nad tým študenti aj ohŕňali nosom, ale časom si určite uvedomia, že som mala pravdu. Ja som dievčatá, okrem iného, učila aj ako sa o seba starať, posilňovacie cviky na zadok, na brucho, na prsia… Hovorila som im: ,,Baby, raz budete za to platiť ťažké prachy v posilňovniach!“ Stáva sa mi, že za mnou bývalé študentky prídu, že pri mne mali dvojky a potom ešte v športe reprezentovali vysokú školu. Samozrejme, s nadhľadom a úsmevom. Väčšinou sa mi to vracia takto pozitívne.
Pociťovali ste v posledných rokoch ako učiteľka, ale aj športovkyňa, že dnešné deti strácajú motiváciu k športu?
Určite. To priniesla doba. A pokiaľ samotní rodičia nemajú vzťah k športu a nemajú snahu priviesť k nemu ani deti, tak s nimi už nikto nepohne. Nadanie u dieťaťa môže objaviť učiteľ alebo tréner, ale ten rodič ho v tom musí podporiť a jednoducho ho dať na ten šport. Niekedy keď deti zistia, že šport je naozaj každodenná drina a treba tomu obetovať čas, tak od toho ujdú. A práve tomu by sa mal rodič snažiť zabrániť. Často a nerada potom vidím, že sa potom študenti rýchlo naučia vysedávať po krčmičkách a podobne.
Šli aj vaše deti vo vašich stopách?
Vlastne aj deti, aj vnúčatá. Dcéra hrávala volejbal. Teraz žije v Liberci s manželom Dušanom Bohunickým, bývalým reprezentantom republiky v basketbale, ktorý je v súčasnosti tréner. Obe moje vnučky sú na českých školách, ale doma sa rozprávajú po slovensky. Klárika teraz maturuje na gymnáziu v Liberci, tá robila basketbal, momentálne je ale po úraze kolena. 10-ročná Sárka práve začala trénovať volejbal za Duklu Liberec. A môj syn Róbert žije tu v Žiari, tiež hrával basketbal. A inak, výraz stará mama sa u nás nepoužíva, pre vnúčatá som proste ,,baka Mia“ (s úsmevom).
Ako sama hovoríte, ste športovo univerzálna. Je ale niečo naozaj vaša srdcovka?
Ťažko povedať. Plávanie, to je moja každodenná záležitosť. Tenis, ten dokážem hrať aj tri, štyri hodiny vkuse. V zime chodím lyžovať. Rada si zahrám aj bowling, biliard, pred pár rokmi som si bola skúsiť skočiť bungee jumping. Moja srdcovka je proste aktívny pohyb.
A iný relax než šport?
Asi nie. Ja ešte aj doma pravidelne cvičím každé ráno, keďže už nerobím denne rozcvičky ako keď som ešte učila, musím si to vynahradiť.
Nie je tajomstvom, že ste už v dôchodcovskom veku, stále ale v skvelej kondícii. Máte nejaký recept, ako sa udržať vo forme?
Jasné, starať sa o seba. Telo vám všetko vráti. Keď ho zanedbáte, tak sa na vás vykašle. Mňa nikdy v živote nebolela hlava a nepamätám si, kedy som naposledy bola chorá.
Čítajte tiež:
Mesto dalo zadosť žiarskym športovcom aj ohnivým programom: Pozrite KOMPLETNÝ ZOZNAM najlepších!
Obľúbený matikár Ján Adámik (62): Dnešná mládež nie je skazená, len ju netreba stále poučovať!
Foto: súkromný archív M.Mesárošovej
