Žiarsky maturant Matej vyvracia mýty: Korona nám nielen brala, veľa sme sa naučili

Bez maturít, bez stužkovej, bez dozvukov. Takto si zrejme maturanti svoj posledný ročník strednej školy a štart dospelosti nepredstavovali. O dištančnom vzdelávaní, o tom, ako sa v ňom dá podvádzať, ale aj o tom, čo mladým korona vzala a čo dala, sme sa rozprávali so študentom Gymnázia Milana Rúfusa a nádejným medikom Matejom Piatrikom (18).

Práve končíš na žiarskom gymnáziu, vo voľnom čase ale pôsobíš aj v rôznych inštitúciách. Priblíž nám to.

Mimo štúdia som sa venoval a stále sa venujem hlavne dobrovoľníctvu. Ako dobrovoľník sa angažujem v Mládeži Slovenského Červeného kríža, kde momentálne pôsobím na rôznych pozíciách aj na celoslovenskej úrovni. Rovnako sa angažujem aj v Žiarskom mládežníckom parlamente, ktorý sme spolu s partiou kamarátov z gympla nanovo rozbiehali v našom meste od prvého ročníka a udržiavame ho doteraz.

Pomedzi to bolo aj mnoho iných školských projektov a aktivít, do ktorých sme sa mohli zapájať hlavne vďaka našej pani triednej profesorke Zuzane Kohútovej, ktorej ďakujem za všetku podporu v mimoškolských aktivitách, aj keď sme často trávili viac času mimo školy ako v nej (úsmev).

Medicínsky smer ti je blízky. Chystáš sa touto cestou aj ďalej?

Áno, hlásim sa na Lekársku fakultu a Fakultu sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a v Bratislave sa hlásim na Lekársku fakultu UK a na SZU odbor urgentná zdravotná starostlivosť.

Na akej konkrétnej pozícii sa vidíš v budúcnosti?

Ťahá ma to skôr k tej „akčnejšej“ stránke, čiže skôr ten záchranár, alebo ak medicína, tak traumatológ či internista. Viem si však predstaviť aj prácu v nemocnici mimo medicíny, napríklad v nejakej manažérskej či pedagogickej funkcii. Nerád však takto hľadím do budúcnosti. Uvidím, na akú školu sa dostanem a kam ma bude život ďalej viesť.

Nemáš obavy z takéhoto povolania? Pandémia nám ukázala obraz mimoriadne vyčerpaných a nedocenených zdravotníkov…

Obavy by sme mali mať z toho, že sa niečo podobné zopakuje a tých zdravotníkov naozaj nebudeme mať dostatok. Myslím, že práve naopak, to upriamenie na zdravotníkov v tejto dobe motivovalo mnohých mladých ľudí aby sa hlásili na zdravotnícke odbory.

Mňa to ťahá týmto smerom najmä vďaka Červenému krížu, kde sa už nejakú dobu venujem prvej pomoci a jej popularizácii medzi mladými ľuďmi. S MSČk vyučujeme a snažíme sa zakoreniť prvú pomoc už pri deťoch v materských školách. Základy by mal ovládať každý človek, nikdy nevieme, kedy ich budeme potrebovať. Málokto si správne pamätá aj základný pomer stlačení a vdýchnutí pri resuscitácii. Mimochodom, je to 30:2.

Prejdime ku škole. Máš za sebou mesiace dištančného štúdia. Ako ho hodnotíš? Nahradilo plnohodnotne prezenčnú formu?

Prvé mesiace boli najťažšie. Ešte sme si mysleli, že si doma len na pár týždňov oddýchneme, no zmenilo sa to na oveľa dlhšiu dobu. Začiatky naozaj sprevádzal chaos a postupne sme všetci rozhodne zleniveli. Vrátane učiteľov. Na jeseň v druhej vlne sa online vyučovanie zlepšilo, škola sa v lete vedela viac pripraviť.

Kvalita dištančného štúdia závisela hlavne od angažovanosti učiteľa. Môžem však povedať, že väčšina učiteľov sa naozaj snažila. Online vyučovanie z môjho pohľadu nedokázalo plnohodnotne nahradiť prezenčnú formu. Musím ale priznať, že to bolo hlavne kvôli mojej klesnutej motivácii učiť sa.

Niektorí študenti sa údajne naučili veľmi originálne pri dištančnom štúdiu podvádzať. Je to tak?

Samozrejme, študenti sa online forme vedeli prispôsobiť rýchlejšie než učitelia. To bolo spočiatku vidno aj pri podvádzaní, keďže podvádzať doma vo svojej izbe bolo oveľa jednoduchšie ako v škole. Aj to bol jeden z dôvod tej zvýšenej lenivosti, keď sme si mohli povedať, že načo sa budeme učiť na písomku, keď môžeme všetko odpísať. Časté boli aj telefonáty so spolužiakmi počas písomiek. Aj to sa však začalo postupne vytrácať. Učitelia to rýchlo zaregistrovali a postupne sa aj oni prispôsobili a nastavili veci tak, aby nám to podvádzanie zas až tak nepomohlo.

Aký bol tvoj prvý pocit, keď ministerstvo oznámilo zrušenie maturít?

Uľavilo sa mi, aj keď sme už dlhšiu dobu očakávali, že sa tak stane.

Neobávaš sa, že ťa chýbajúca klasická maturita v ďalšom štúdiu alebo v práci znevýhodní?

Neobávam. Na maturitu sa prihliada aj tak len spôsobom, či ju máš alebo nie. Myslím si aj, že priemer známok z celého môjho štúdia vypovedá dostatočne o mojej snahe a vedomostiach z gymnázia. Jediná nevýhoda môže byť nezažitie takej oficiálnej skúšky, ktorá nás mala pripraviť na mnohé také, ktoré zažijeme na vysokej škole.

Aspoň približne – aká veľká časť tvojich spolužiakov zrušenie maturít vítala a aká by, naopak, radšej štandardne maturovala?

Myslím, že všetci moji spolužiaci to privítali s nadšením. Odhliadnuc od toho, že väčšina z nás je smutná, že sme ostali bez toho oficiálneho uzavretia tejto kapitoly nášho života.

Lebo keď sa na to tak pozrieme, môžeme sa považovať za absolventov strednej školy, ak sme nemali stužkovú, maturitu, kradnutie triednej knihy…? Toto je asi najhoršie, že sme strávili ten posledný spoločný rok bez spolužiakov, bez učiteľov, len s počítačom. Verím však tomu, že nás to v niečom paradoxne aj spojilo.

Aké je pre mladého človeka na začiatku dospelosti sledovať, ako sa svet zastavil? Čo ti pandemická doba vzala a čo naopak dala?

Musím sa priznať, že zo začiatku som bol rád, že pre zmenu nie som v škole. Dokonca som so záujmom každý deň sledoval dianie a vývoj pandémie. Jednoducho ma baví sledovať také dramatické veci. Časom, keď to už trvalo dlhšie, situácia bola vážnejšia a zhoršovala sa, začal som si uvedomovať, že takto budeme fungovať nejakú dobu a nebude to ľahké. Keď bola jediná možnosť ako tráviť čas s kamarátmi pobyt v prírode, tak sme to aj patrične využívali a dennodenne sme chodili na prechádzky. Časom nás už nebavilo ani to a bolo čoraz ťažšie nájsť si nejakú zaujímavú činnosť.

Celkom ma naštartovalo, keď sme mohli ako dobrovoľníci pomáhať na celoplošnom testovaní. Bol to taký pocit, že sa podieľame na boji s covidom.

Nechcem byť pesimista a hovoriť, že nám to všetko len vzalo. Veľa z nás si rozhodne začalo viac vážiť osobný kontakt či už s kamarátmi alebo s rodinnými príslušníkmi. Začali sme si na seba a svojich blízkych dávať viac pozor, začali sme si viac pomáhať. Na to by sme sa mali upriamiť a nepozerať na tie zlé veci.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.