Zabudnuté miesta v srdci Slovenska: 5 obcí, ktoré lákajú úžasným prírodným bohatstvom, FOTO
Okrem rokmi overených turistických lákadiel ukrývajú naše končiny aj zákutia, o ktorých vie niekdy len príroda sama a k tomu zopár miestnych...
Naša neveľká krajina je na miesta, kde cítiť silu prírody, mimoriadne bohatá. Inšpirujte sa s prichádzajúcim letom našimi tipmi v seriáli o najzaujímavejších obciach na strednom Slovensku.
Hontianske Tesáre – Tesárske dúpence
Nenápadná dedinka v okrese Krupina, Hontianske Tesáre, vo svojom chotári ukrýva skutočný unikát. Tajomné kamenné skrýše, alebo aj ,,Tesárske dúpence", ako ich vo svojej publikácii nazval polyhistor Andrej Kmeť. Ide o pradávne skalné skrýše vytesané do strmého pieskovcového svahu. Nevšedné obydlia pravdepodobne slúžili ako útočiská pred Turkami, miestna tradícia ich však zasadzuje ešte ďalej, a to až do obdobia tatárskych bojov z prvej polovice 13. storočia. V lesoch pri dedinke sa nachádzajú celkom štyri takéto skrýše. Na málo známom mieste len pred časom pribudli informačné tabuľky a na mieste sú tiež pomocné laná, ktoré umožňujú dostať sa do inak ťažko prístupných skrýš.
Badín – Badínsky prales
Badínsky prales sa nachádza len pár kilometrov od Banskej Bystrice, svojou polohou ale ešte zasahuje do Kremnických vrchov. Chránené územie s absolútne čistou prírodou bolo ešte prednedávnom evidované pod miestnym názvom Kulisovo. Nedotknutá príroda pralesa má rozlohu viac ako 30 hektárov. Pýchou lesa sú obrovské jedle biele. Tie majú približne 400 rokov, výšku 46 metrov a ich obvod kmeňa presahuje 550 centimetrov.
Do ekosystému prastarého lesa sa nesmie zasahovať (lámať konáre, zbierať plody, huby a pod.). Návštevník sa môže maximálne len prejsť vyznačeným lesným chodníkom, pričom nesmie porušiť pôvodný stav pralesa. K náučnému chodníku, ktorý je dlhý asi kilometer, sa dá dostať z obce Badín, odkiaľ je to k chodníku pešo asi šesť kilometrov lesnou cestou. Avšak pozor, do samotného pralesa je vstup povolený len špeciálnym exkurziám alebo s lesníckym sprievodcom. Badínsky prales navštívil v roku 2000 aj Princ Charles.
Tajov – Tajovská kopa
Neďaleko dedinky za Banskou Bystricou sa návštevníkom naskytne pohľad na majestátne dielo prírody, takzvanú Tajovskú kopu. Rozsiahly svahovo-úpätný peň tvorený penovcami pri Tajove je jedno z miest, kde sa budete cítiť ako malý človiečik. Roztekajúca sa prameniaca voda steká po strmom svahu vo forme kaskádového vodopádu a vytvára veľmi zaujímavý útvar. K Tajovskej kope sa priamo z Tajova dostanete približne pätnásťminútovou prechádzkou po žltej turistickej značke smerom na Suchý vrch.
Telgárt – Prameň Hrona
Meria 298 kilometrov a preteká iba územím Slovenska. Hron. Druhá najdlhšia slovenská rieka, ktorá sa kľukatí našimi končinami a nájdeme ju aj v mnohých názvoch stredoslovenských miest a obcí. Viete však, kde Hron pramení? Prameň Hrona nájdeme v Horehronskom podolí na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole v nadmorskej výške približne 980 m n. m. Z obce Telgárt sa k prameňu dá dostať za približne polhodinku po vlastných, autom je to len pár minút. Okrem samotného prameňa Hrona si kúsok od Telgártu vychutnáte aj krásne prírodné panorámy.
Dolný Harmanec – Vodný žľab Rakytovo
Vodný žľab sa nachádza v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci, niečo vyše 10 kilometrov od Banskej Bystrice. Dĺžka žľabu je takmer 2,5 kilometra a v roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Celá konštrukcia vodného žľabu je z dreva, bez použitia akéhokoľvek umelého či kovového materiálu. Žľab bol na Rakytovom potoku vybudovaný pravdepodobne už v 19. storočí a slúžil na na splavovanie spíleného dreva. Zub času sa na žľabe v krásnom lesnom prostredí odrazil, po rekonštrukcii, ktorou prešiel pred niekoľkými rokmi, je ale raritkou, ktorá priťahuje pohľady návštevníkov.
Na titulnej foto: Vodný žľab Rakytovo
