Zabudnutá žiarska história: Anderleho svätokrížska sódovkáreň
História je vždy spojená s osudmi ľudí. O Andreleho sódovkárni vie už len niekoľko pamätníkov, veď jej slávne meno zaniklo už v roku 1949. Viete čo sú to krachelky? Žltá a červená malinovka má oveľa dlhšiu históriu akoby ste si mysleli. Pozrite si unikátne, doteraz nezverejnené fotografie.
Pátranie začína v mestskej kronike
„Pri zakladaní Komunálnych služieb respektíve likvidácii živností remeselníkov vo Svätom Kríži nad Hronom sa v zozname tých, ktorí vstúpili do Komunálnych služieb uvádza aj vdova Anderlová so svojou sódovkárňou. Nič viac tam nie je napísané,“ začína rozprávanie o známej sódvkárni, žiarsky pamätník, Richard Kafka.
Celý proces likvidácie živností sa začal v roku 1949. V tom čase bolo v Komunálnych službách združené 17 činností. V roku 1950 ich bolo 50 a Komunálne služby mali 200 zamestnancov.
Vzácne fotky
„Vnučka pani Anderlovej mi zapožičala tri fotografie z prevádzky spomínanej sódovkárne. Sú to dosť vzácne fotografické zábery, lebo v našom meste máme vlastne prvé fotografie konkrétneho technologického zariadenia z prvej polovice 20. storočia,“ uvádza k téme ďalej Kafka a pokračuje: „Prvá fotografia predstavuje pána Kolomana Anderleho /1879–1935/. Je to ten sediaci muž s fúzmi, stojaci vysoký muž na fotografii je František Pecník, ktorý v sódovkárni viedol celú výrobu.“
Žlté a červené krachelky
Na fotografii je celé zariadenie na nasycovanie vody oxidom uhličitým. V debničkách sú sódové fľaše s kovovým uzáverom a menšie fľaše možno pol litrové, do ktorých sa plnil žltý (citrónový) a červený (malinový) nealkoholický nápoj.
„Populárne sa aj s náplňou volali „krachelky“ pre zvuk, ktorý pri otvorení vydávali. Zaujímavá je na strope namontovaná transmisia, ktorou sa pomocou hnacích remeňov prenášal pohyb na jednotlivé zariadenia,“ vysvetľuje pôvod, teraz už neznámeho slova, Kafka
Na druhej fotografii ja už pani Ilona Anderlová /1886–1975/ so zariadením a znova s pánom Františkom Pecníkom. S týmto zariadením pravdepodobne vstúpila aj do Komunálnych služieb. „Iste nie dobrovoľne,“ domnieva sa Kafka.
Žiar ako víťaz televíznej súťaže
Na tretej fotografii je Anderlovský dom, kde sa výroba týchto nealkoholických nápojov realizovala. Tento dom ešte stále stojí na ulici SNP v Žiari nad Hronom. V osemdesiatych rokoch bola však jeho časť zbúraná a na tomto mieste bola vybudovaná nová prístupová cesta na športový štadión. „Bolo to v rámci televíznej súťaže „Sami sebe“, v ktorej súťažil Žiar nad Hronom s Košicami,“ spomína si žiarsky lokal patriot.
Kde vlastne bola sódovkáreň?
V Žiari je pod označením sódovkáreň známa úplne iná časť mesta. Je to budova pri začiatku autobusovej stanice, v pravo, v smere od železničnej stanice. „Pravdepodobne to bude tak, že na základe živnosti pani Ilony Anderlovej sa neskôr výroba rozšírila v novej budove, lebo podľa historika Petra Ratkoša mala prevádzka v Žiari nad Hronom v roku 1975 už 24 zamestnancov. Firma sa volala Stredoslovenské pivovary a sódovkárne – výroba nealkoholických nápojov?,“ uvádza na pravú mieru Richard Kafka.
