Supertalent zo Žiaru: Samo (16) dostal ponuku, aká sa neodmieta!
Po minuloročných Majstrovstvách Európy B divízie U16 kontaktovalo mladého Žiarčana niekoľko agentov. Samuel Horváth bude robiť nášmu mestu meno v slnečnom Španielsku.
Na zápasy svojho ocina sa chodil pozerávať už ako malé dieťa, ako šesťročný sa sám postavil na palubovku. Skromný stredoškolák a odchovanec žiarskeho klubu už o pár dní odchádza na prestížnu Spanish basketball academy. Ako sám hovorí, na nový život v Španielsku sa teší, zároveň si ale nevie predstaviť, čo všetko ho tam vlastne čaká…
Ako dlho hrávaš basketbal?
Od svojich šiestich rokov. Hrám na poste rozohrávača, prípadne na poste
krídla.
Kto ťa k tomuto športu priviedol?
Viedol ma k nemu môj ocino, ktorý ho tiež hrával a už viac ako desať
rokov aj trénuje. Na jeho zápasy som chodil od narodenia.
Máš nejaký basketbalový vzor?
Mojím basketbalovým vzorom je predovšetkým môj ocino Juraj, ale mám tiež
aj vzory v profi ligách, ako každý iný hráč. Napr. Miloš Teodosič.
Dostal si veľmi zaujímavú ponuku hrať v Španielsku. Ako sa to
celé stalo?
Po minuloročných Majstrovstvách Európy B divízie U16, kde som hral
s o rok staršími hráčmi, ma kontaktovalo viacero agentov. Na základe
štatistík a prostredníctvom videí zo zápasov celej sezóny, ktoré sa
dostali aj do Spanish basketball academy, nás koncom júla 2017 oslovili
s ponukou hrať a študovať v Španielsku. Ponuku sme samozrejme zvažovali
s rodičmi. Nakoniec sme sa rozhodli, že ju prijmem.
Kedy a na ako dlho odchádzaš?
Odchádzam už teraz, 29. augusta. Zatiaľ na dva roky. Všetko sa uvidí, keď
budem tam.
Ako to tam bude fungovať so školou?
Ja som navštevoval druhú základnú školu v Žiari, momentálne som ešte
žiakom Gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi. Zároveň, od nového
školského roka, budem navštevovať anglickú školu v Madride. Mám daný
presný tréningový plán, ktorý je v súlade so školou.
Čo jazyková bariéra…
Angličtinu sa učím od škôlky, na základnej škole som chodil do jazykovej
triedy a španielsky som sa učil prvý rok na gymnáziu, takže mám základy.
Po basketbale sú to práve jazyky, pre ktoré som sa rozhodol odísť do
zahraničia.
Určite sa tešíš. Ale úprimne, máš aj obavy?
Áno, teším sa na nové prostredie, skúsenosti a nových priateľov,
spoluhráčov. Neviem sa dočkať tréningov a zápasov v najkvalitnejšej
španielskej lige. Samozrejme mám aj obavy, hlavne čo sa týka školy, neviem
čo ma tam všetko čaká, ale budem sa snažiť to čo najlepšie
zvládnuť.
Bude to výzva. Vidíš v niečom svoje rezervy? Je niečo, na čom
by si chcel špeciálne zamakať?
Ako každý mladý hráč mám aj basketbalové rezervy, na ktorých musím a
hlavne chcem popracovať. Vo všetkých činnostiach sa chcem stále zlepšovať
a to nie len ako hráč basketbalu ale aj ako osobnosť. Pevne verím, že
práve v novom pôsobisku budem mať na to vytvorené podmienky.
Vieš si predstaviť, ktorým smerom by si sa v živote uberal, keby
si nehral basket?
Basketbal je to, čo ma momentálne napĺňa, živiť sa ním by bolo pekné,
ale dôležité je pre mňa aj vzdelanie. Nad tým, čo by som chcel robiť
v živote, ak by som nehral basketbal, stále rozmýšľam. Vo veľkej miere to
bude závisieť ako sa rozhodnem po ukončení strednej školy a hlavne či sa
mi podarí získať štipendium na univerzite v Amerike a hrať NCAA.