Spisujú petíciu proti zrušeniu botanickej záhrady ako rezervácie
Banská Štiavnica 10. marca - Petíciu proti zrušeniu postavenia botanickej záhrady v Banskej Štiavnici ako prírodnej rezervácie začali v týchto dňoch zbierať občania mesta.
Zámer zrušiť maloplošné chránené územie Banskoštiavnická botanická
záhrada oznámil Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici vo
februári formou verejnej vyhlášky. Dôvodom zámeru zrušiť ochranu tohto
maloplošného chráneného územia, ktorého súčasťou sú aj budovy strednej
lesníckej školy a strednej chemickej školy, je, že je zároveň pamiatkovo
chráneným objektom, čo vytvára duplicitnú ochranu, píše sa v oznámení
o zámere.
Botanická záhrada je v súčasnosti chránená ako prírodná rezervácia a
zároveň sa nachádza v CHKO Štiavnické Vrchy, kde celoplošne platí III.
stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Aktivisti chcú
preto petíciou dosiahnuť zachovanie súčasného stupňa ochrany prírody
významného maloplošného chráneného územia.
Myšlienka založenia botanickej záhrady je spätá so vznikom Lesníckeho
ústavu pri Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a pochádza od Henrika
Davida Wilckensa, prvého profesora lesníctva na akadémii. Plán ale
zrealizoval až jeho nástupca Rudolf Feistmantel.
Do roku 1844 bolo na ploche asi dvoch hektárov vysadených 487 sadeníc
stromov a krov domácich i cudzokrajných drevín. V roku 1854 bol zakúpený
ďalší pozemok tzv. Kaluserovská záhrada, kde bola zriadená škôlka na
pestovanie domácich i exotických drevín. Niekoľko stromov z tejto skupiny
sa tu nachádza dodnes.
Štatút chráneného areálu nadobudla botanická záhrada vyhláškou z roku
1958.
Hlavnou zložkou záhrady sú dreviny pochádzajúce zo šiestich floristických
oblastí: eurosibírskej, čínsko-japonskej, západo-ázijskej,
stredoázijskej, mediteránnej atlantickej severoamerickej a pacifickej
severoamerickej. Jednou z najvýznamnejších drevín záhrady je sekvojovec
mamutí, pričom je tu aj jeho najvyššie položená lokalita na území
Slovenska. Veľmi cenné sú však aj jedince cédra atlaského a libanonského,
pričom najmä céder libanonský je považovaný za najmohutnejší exemplár
svojho druhu, rastúci v našich parkoch a záhradách.
Pozornosť si zaslúžia aj dreviny menej časté v našich dendráriách ako
napríklad zelkova hrabolistá, cezmína ostrolistá, jelša lepkavá
pyramidálna a iné. Druhové zloženie botanickej záhrady predstavuje bohatú
zbierku drevín z rôznych kontinentov a neustále sa doplňuje.
Od roku 1993, keď boli škole poskytované štátne dotácie, uskutočnili sa
výsadby nových druhov drevín, reštaurovanie jednotlivých brán
s možnosťou uzamykania objektu, rekonštrukcia zábradlia schodísk a
elektrického osvetlenia. V roku 2000 boli v záhrade vysadené dva kusy
sekvojovcov mamutích pôvodom z USA, z Kalifornie, pohoria Mamott Lakes.
Jeden však vplyvom poveternostných podmienok uhynul.
Zdroj: TASR