Pútavý príbeh dedinky pri Kremnici: S Kunešovčanmi sa osud nemaznal

V Kremnických vrchoch v nadmorskej výške 779 metrov nad morom leží nenápadná malá dedinka Kunešov (okres Žiar nad Hronom). V obci kedysi žilo približne 2000 obyvateľov nemeckej národnostnej menšiny, za bývalého režimu tu však bola zakázaná výstavba a dnes má Kunešov už len 219 obyvateľov.

Obec nemeckých kolónií

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1342. ,,Dedinu založili kolónie prichádzajúce z nemeckých oblastí na pozvanie uhorského kráľa, ako banícki odborníci, v záujme rozvoja baníctva. Život obce bol tesne spätý s mestom Kremnica a banskou činnosťou. Po úpadku baníctva sa ocitli obyvatelia v ťažkej situácii, nakoľko poľnohospodárska výroba v týchto podmienkach (vysoká nadmorská výška) nedokázala uživiť všetkých obyvateľov," priblížila starostka Mária Slašťanová.

V roku 1940 mala obec približne 2000 obyvateľov, z ktorých takmer všetci boli nemeckej národnosti. Kunešov kruto poznačili vojnové udalosti v rokoch 1944 a 1945. Obec utrpela veľké materiálne škody a takmer z dvoch tretín vyhorela. O život prišlo takmer 150 občanov.

Po vojne museli odísť

,,Najväčšia tragédia pre obyvateľov obce však paradoxne nastala po oslobodení, keď v mierových podmienkach mohla nastať obnova života v obci. Viac ako dve tretiny obyvateľov bolo nútených opustiť svoju rodnú obec a vlasť na základe, z dnešného pohľadu nespravodlivej, zásady kolektívnej viny nemeckej menšiny," priblížila Slašťanová.

Ako ďalej uviedla, tvrdé represívne opatrenia v podobe straty občianstva a konfiškácie všetkého majetku postihli aj približne 500 obyvateľov obce, ktorí v Kunešove ostali. ,,Obnova života v obci v povojnových časoch pokračovala len veľmi pomaly," dodala.

V Kunešove prevažovala typická reťazová kolonizačná zástavba. Z 19. storočia sa tu zachovali dvojpodlažné zrubové i murované domy, ktoré boli spájané do dvoj- až štvordomov malebne situovaných po úbočiach. V obci sa tiež zachoval vzácny gotický kostol sv. Michala Archanjela.