Pôvodná bronzová tabuľa záhadne zmizla: J. C. Hronskému osadili v Kremnici novú
Nová pamätná tabuľa na počesť známeho spisovateľa a matičiara má byť zo žuly. Jej bronzová predchodkyňa sa nikdy nenašla. Nová tabuľa visí na budove kremnickej základnej školy.
V Kremnici dnes odhalia pamätnú tabuľu Jozefovi Cígerovi-Hronskému. Nová žulová tabuľa nahradí pôvodnú bronzovú, ktorú osadili ešte v 90. rokoch, no neskôr bola odcudzená a už sa nikdy nenašla.
Pri príležitosti výročia
Osadenie novej tabule na objekte Základnej školy Pavla Križku inicioval Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) v Kremnici. Osadiť tabuľu na mieste tej pôvodnej sa rozhodli pri príležitosti nedávneho 120. výročia narodenia Hronského. Miestni matičiari veria, že žulovú tabuľu už neukradnú.
Ako priblížil predseda MO MS v Kremnici Milan Rybársky, na tejto, v tých časoch meštianskej škole, pôsobil Hronský v rokoch 1923 až 1927 ako učiteľ. Pri jeho menovaní za učiteľa v Kremnici sa prvý raz uvádza aj ako spisovateľ. ,,V Kremnici sa prejavila jeho mimoriadna literárna aktivita. Písal pre deti, mládež, ale aj pre dospelých. Venoval sa aj vydavateľskej a prekladateľskej činnosti. So svojím nadriadeným Jaroslavom Kejzlárom založil a redigoval edíciu Mládež," dodal Rybársky.
Pôsobenie Hronského v Kremnici pripomína aj ďalšia pamätná tabuľa, a to na dome, v ktorom počas svojho pôsobenia v meste býval. Jej vyhotovenie a tiež odhalenie zabezpečil v roku 2012 MO MS. Spisovateľa si krátko na to Kremničania pripomenuli aj počas uvedenia knihy Milana Gondu s názvom „Zobrané spisy XII, Niet krajších slov, publicistika a dokumenty“. Súčasťou podujatia bola aj výstava tvorby Hronského.
Založil prvú matičnú tlačiareň
Jozef Cíger-Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, sa narodil 23. februára 1896 vo Zvolene. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach. V roku 1932 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej v Martine. Založil tam novú tlačiareň, čím sa zaslúžil o veľký rozvoj vydavateľskej činnosti. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Ako predseda MS priviedol túto národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a vedeckovýskumnú činnosť v rámci jej vedeckých odborov.
Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou, emigroval do cudziny. Cez Rakúsko a Taliansko odišiel do Argentíny, kde si zarábal na živobytie výtvarníctvom. Zomrel 13. júla 1960 v argentínskom meste Luján. Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1993 prevezené a uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Foto: ilustračné
Môže vás zaujímať:
Máme ju rovno pod nosom a mnohí ju ani nepoznáme: 10 FOTODÔKAZOV, že Kremnica je jednoducho nádherná