Odkrýva zabudnuté príbehy regiónu: ROZHOVOR s bádateľom Františkom Kovárom

Vďaka jeho vášni pre staré materiály pribudlo v kronike množstvo fotiek, ožili staré pohľadnice či videomateriály z menej dávnej minulosti a odkryli sa zabudnuté príbehy. Prinášame vám rozhovor s amatérskym historikom a aktivistom Františkom Kovárom.

Hoci ste známy ako lokálpatriot, nie ste rodák z regiónu. Čo Vás sem zavialo?

Juhozápadný vietor (úsmev). Prišlo obdobie, keď si človek povie, že treba niečo zmeniť. To nastalo pred niekoľkými rokmi a tak som sa vydal aj s rodinou preč z ruchu nášho hlavného mesta hľadať pokoj vidieka.

V súčasnosti pomáhate s vedením obecnej kroniky, hľadáte a archivujete staré fotografie, pátrate po medzerách v histórii regiónu, digitalizujete staré fotky a nahrávky… Vynechala som niečo?

Povedali ste takmer všetko. História a fotografovanie ma už bavia od základnej školy a tieto dve záľuby sa aj prelínajú. Príchodom do Starej Kremničky som sa chcel dozvedieť čo najviac o tomto regióne. Tak som sa dostal aj k obecnej kronike, ktorá vytvorila môj základ pohľadu na históriu regiónu. Potom už to išlo akosi samo, podarilo sa mi napríklad doplniť do kroniky dokumenty, udalosti a fotografie, ktoré tam neboli zachytené. Veľmi mi pomohla aj spolupráca dnes už nebohým pánom Kafkom. Zdrojom môjho pohľadu na históriu sú hlavne staré knihy, s niečím pomôže aj internet. Všetky fotografie, ktoré sa mi podarí získať, digitalizujem.

V poslednom období som začal digitalizovať aj staré VHS pásky z obecných akcií v našej obci. Momentálne pracujem na digitalizácii obecných foto, ktorých sa podarilo zatiaľ dať dokopy vyše 1600 ks, popri tom aj rôzne staré foto z regiónu. Okrem toho aktívne fotografujem a filmujem prítomnosť, aby sa zachovala pre budúcnosť. Väčšina fotografií v obecnej kronike za posledné roky je moja.

Prečo je podľa Vás dôležité minulosť uchovávať?

Krátka a jednoduchá odpoveď je v citáte Thomasa Manna „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť“.

Akú najstaršiu fotografiu či dokument ste držali v rukách?

Čo bolo najstaršie? Mal som toho v rukách už veľa, či už kníh, fotografií… Ale to asi úplne najstaršie bolo nedávno, na dni otvorených dverí v kremnickom archíve. Bola to Kremnická mestská kniha 1426 – 1700, na ktorej ma zaujalo, v akom dobrom stave sa zachovala. Predovšetkým kresby, ktoré vyzerali, akoby boli zhotovené dnes. Tá sýtosť a sviežosť farieb.

Je nejaká konkrétna udalosť v minulosti regiónu, ktorá Vás najviac fascinuje?

Takých je viac. Osídlenie regiónu, ťažba drahých kovov, rôzne vojnové udalosti, život obyčajných ľudí a rôzne iné. Najviac ma ale zaujímajú udalosti a život okolo oboch hradov v regióne.

Okrem histórie ste aj milovníkom prírody. Aké sú Vaše obľúbené miesta v okolí?

Jednoznačne je to najvyššie miesto NCH Kamenica, vrchol s rovnakým menom, odkiaľ je jedinečný panoramatický výhľad na šíre okolie Žiarskej kotliny. Ďalším miestom je skalné bralo Bačovka pod hradom Šášov, ktoré sa čnie priamo nad riekou Hron. Potom sú to dve atrakcie regiónu, hrady Šášov a Revište, ktoré v poslednom čase prechádzajú intenzívnou rekonštrukciou. Dalo by sa spomenúť aj omnoho viac, ale to už by bol ďalší článok (úsmev).

Zaslúžili ste sa aj o označenie niekoľkých turistických chodníkov v okolí…

Áno. Turistike sa venujem už od detstva. Po príchode do Starej Kremničky mi nedalo pokoja to, že tu nie sú žiadne značené turistické chodníky. Dnes už môžete v okolí obce prejsť odhadom po takmer 50 km značených turistických chodníkov, ktoré som vytvoril s priateľmi a aj s členmi OZ KAMENICA, ktorého som predsedom. Obec má aj svoj náučný chodník NCH Kamenica, ktorého som tiež autorom. Od minulého roka k názvu Stará Kremnička pribudol aj dodatok „zlatá brána do Kremnických vrchov“ ktorý vznikol spojením rôznych historických prameňov. Vystihuje to geografickú polohu obce, povesti o ťažbe zlata v obci a obecný erb.

Na čom momentálne pracujete, po čom pátrate?

Momentálne v obci vediem Klub Nostalgia, kde si ľudia môžu zaspomínať nad starými fotografiami a videofilmami zo života obce v minulosti. Dlhý čas ja a naše OZ KAMENICA pracovalo na záchrane historickej staničnej budovy v našej obci, žiaľ, aj kvôli zákonom, ktoré nám nepriali, sa toto už nepodarí a bude pravdepodobne zbúraná. Zostala mi však udalosť, po ktorej pátram už asi šesť rokov. Je to veľmi zvláštna havária nemeckého vojenského transportu po Vianociach roku 1944, pri ktorej údajne zahynulo vyše 370 nemeckých vojakov. O tejto udalosti sa okrem spomienok nezachoval takmer žiadny oficiálny záznam a v tom je tá záhada, akoby sa skutok nestal. Verím, že už onedhlo budem vedieť viac…