My sa pýtame, kandidáti strany KDH odpovedajú

Upozornenie: Otázky sme poslali všetkým oficiálne ohláseným kandidátom do parlamentu Európskej únie. Nie všetci nám do redakcie poslali svoje odpovede, jednotlivé správy budeme preto vždy aktualizovať o nové reakcie.

Otázky:
1. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za europoslanca?
2. Aký je váš postoj k EUÚ a aké sú vaše hlavné priority, ktoré chcete v europarlamente presadzovať?
3. Čo považujete za hlavné problémy vo fungovaní EÚ?
4. Ako vnímate ďalšie posilňovanie kompetencií EÚ? Ktorých kompetencií by sa národné štáty rozhodne nemali vzdať a do ktorých by EÚ nemala vôbec zasahovať a mali by ostať vyslovene v kompetenciách národných vlád?

Martin Dilong

1. Veľa slušných ľudí je právom znechutených z politiky, ktorú neraz vidia iba ako boj o moc. V dnešnej dobe je veľmi potrebné prinášať nádej a hýbať veci dopredu.
Veľa rokov som pôsobil v slovenskej diplomacii. Poznám tiež prostredie komerčného sektora, pracoval som pre spoločnosť Siemens v Bratislave. Niekoľko rokov pôsobím v KDH na zahraničnom a európskom oddelení. Počas mojej práce v slovenskej diplomacii, som sa naučil, že veľa vecí sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak sa o ne dlhodobo snažíme a nedáme sa znechutiť.
Prežívam radosť a naplnenie so zmysluplnej práce, keď môžem pomôcť konkrétnemu človeku. Pomoc konkrétnym ľudom – to je motív, prečo som sa rozhodol kandidovať do Európskeho parlamentu.

2. Európska únia ako inštitúcia nie je „dobrá“, ale ani „zlá“. Záleží na ľuďoch, ktorí ju riadia. Voľby do Európskeho parlamentu predstavujú možnosť, ako môžu bežní ľudia vplývať na výber osôb, ktoré budú výrazne ovplyvňovať chod EÚ najbližších 5 rokov.

V Európskom parlamente sa chcem zasadzovať za dobré riešenia najmä v týchto troch oblastiach

Podporovať rast zamestnanosti. Chcem to urobiť formou podpory konkrétnych legislatívnych predpisov EÚ, ktoré môžu pozitívne pôsobiť na tvorbu pracovných miest. V tejto oblasti chcem vyvinúť aj konkrétne osobné iniciatívy, aby sa ľuďom, osobitne na Slovensku, darilo viac pri zamestnávaní sa a dôstojných podmienkach pre prácu. Svoje vedomosti, kontakty a pracovné nasadenie chcem využiť nato, aby ľudia mali prácu a lepšie pracovné podmienky. Som presvedčený, že sa to dá.

• Rast a stabilita životne úrovne. Ako právnik, ktorý sa špecializuje na ľudské práva si uvedomujem dôležitosť sociálnych práv napr.: práva na vzdelanie, práva na sociálne zabezpečenie, dobrú zdravotnú starostlivosť, práva na prácu a ďalších. Vidím, že v Európe, ale ja na Slovensku rastú sociálne rozdiely. Chcem sa pričiniť o to, aby sa viac darilo slušným a poctivým ľuďom.
• Ochrana manželstva a podpora rodiny. Manželstvo, ktoré je trvalým zväzkom jedného muža a jednej ženy považujem za najlepšie prirodzené prostredie pre zdravý vývoj a výchovu detí. Je potrebné, aby sociálna a ekonomická politika tak na úrovni EÚ ako aj členských štátov, viac podporovala rodinu a pomáhala jej jednotlivým členom k celkovému rozvoju.

3. Nedostatok záujmu o život konkrétnych ľudí, málo nasadenia pre ich skutočné problémy, prílišnú byrokraciu, ktorá zdôrazňuje nepodstatné veci a vytrácanie sa kresťanských hodnôt a slušnosti pri dôležitých rozhodnutiach.

4. Medzi EÚ a členskými krajinami by malo byť viac spolupráce a dôvery, ako vzájomného vyhraňovania sa. Tie veci, ktoré sa dajú efektívne riešiť na národnej úrovni, nesmie nikdy riešiť EÚ. Na národnej úrovni by mali zostať kultúrno-etické záležitosti, rodinné právo, trestné právo, problematika priamych daní. EÚ by však mala mať väčšie slovo v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a pri efektívnom poskytovaní rozvojovej pomoci.

Martin Novodomec

1. Problematika európskej integrácie a spolupráce sa v poslednom období začalo hodnotovo a ekonomicky uberať zloucestou. Považujem za nevyhnutné, aby mladí politici a reprezentanti politickým strán presadzovali témy, ktoré reálne žijú. Cítim veľký dopyt zasadzovať sa o problémy a podporu mladých rodín. Odkladanie vstupu do manželstva a zakladanie si rodiny je pre spoločnosť nepriaznivým trendomči už vrovine ekonomickej alebo sociálnej. Pretože to, čo je dobré pre rodinu, je dobré pre spoločnosť a pre štát.

2. Európska únia je v súčasnosti to najlepšie čo máme, pretoženič lepšie sa zatiaľ nevymyslelo. Vysvetlím… Dnešný svet je plný globalizácie. Oblasť ekonomiky a obchodu už neprekračuje iba hranice štátov, ale celé kontinenty. Je nevyhnutné sa integrovať a postupovať spolu silnejšie, aby sme dokázali konkurovať. No celý obsah európskej integrácie musí mať jasne definované hranice a musí byť prioritne dodržiavaný princíp subsidiarity (t.j. okrem otázok, ktoré patria do výlučnej právomoci EU, môže EU rozhodovať, ak to efektívnejšie nemôže urobiť členský štát).Hlavnými prioritami, ktoré chcem presadzovať je podpora rodín a medzigeneračných vzťahov. Osobitnou životnou prioritou je presadzovanie prirodzených hodnôt, ako je právo na život a ľudskú dôstojnosť. Prirodzené hodnoty nemôžeme interpretovať podľa potreby alebo súčasnej módy. Sú nadčasové a prirodzene nemenné.

3. Hlavným problémom fungovania je nedodržiavanie pravidiel. Ak Európska únia máv budúcnosti dosiahnuť vyšší stupeň integrácie, je potrebné, aby každý jej člen nemal z účasti iba profit, ale s tým súvisiacu jasne definovanú a reálne uskutočňovanú zodpovednosť. Ak si plním svoje povinnosti, mám byť odmenený, ak ich ale porušujem, mám znášať sankcie.

4. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že Európska únia je ešte len na začiatku budovania, o čom svedčia aj posledné najvýznamnejšie zmeny Lisabonskej zmluvy z roku 2009, ktorá novelizovala základné zmluvy. Európska únia je ešte stále otvorená pre ďalších partnerov, ako Balkán, Turecko či východnú Európu. Integrácia je živý proces a potrebuje riešiť častokrát ad-hoc otázky, čo prináša aj posilňovanie kompetencií.
Jednoznačne som za názor, že národné štáty sa nemôžu vzdať svojej hodnotovej identity, pretože tá je historicky daná. Súhlasím s tým, že harmonizácia, resp. približovanie sa v hodnotových témachje postupný a „tŕnistý“ proces, ale nie je márny a budúcnosť s určitosťou ocení jeho dôležitosť. V ekonomickej oblasti považujem za nevyhnutné ponechanie fiškálneho mechanizmu v národných kompetenciách, pretože daňová suverenita najlepšie dokáže identifikovať výšku a charakter regionálnych pomerov. V oblastí nepriamych daní pre daň z pridanej hodnoty vidím predsa len možný prienik v efektívnosti jej výberu a cezhraničných únikoch, kde musí dôjsť k širšej spolupráci. Netreba zabúdať aj na oblasť jurisdikcie, ktorú taktiež považujem za predmet suverenity každého štátu. Zjednocovanie by mohlo negatívne ovplyvniť špecifiká právnych vzťahov a zvyklosti v tom, ktorom štáte.