Legendárny kremnický plavčík Tibor (66): Táto práca nie je žiadny Baywatch, ľudia sú žiaľ stále agresívnejší

Tibor Ferenčík je chatárom Chaty na Skalke a súčasne plavčíkom na kremnickom kúpalisku už od roku 1990. Svojrázny plavčík, ktorého Kremničanom netreba predstavovať, toho za štvrťstoročie pri bazénoch zažil mnoho.

Ľudia si myslia, že keď zaplatia, môžu všetko

Za roky jeho praxe sa toho vraj zmenilo mnoho, nanešťastie i autorita plavčíkov. ,,Asi všetko prebieha takým prirodzeným vývojom, aj psychika ľudí, nároky, kritika… Ľudia si myslia, že keď zaplatia, môžu všetko. Mnohí si ale neuvedomujú, že zakúpením lístka sa podriaďujú interným predpisom a právnym normám, ktoré vydal prevádzkovateľ. Rešpektuje to možno jeden, dvaja ľudia z desiatich. Je pravda, že kedysi mal plavčík väčšiu autoritu, dnes keď niekoho napomeniete, tak odvrkne štýlom – veď ja som si zaplatil," hovorí o neľahkom zamestnaní Ferenčík.

Ide pritom o dodržiavanie jednoduchých pravidiel. Návštevníci nesmú pri bazéne jesť, piť a fajčiť. Kvôli hygienickým normám by mali pri bazéne chodiť vyzutí, prípadne si pred vstupom do tohto priestoru opláchnuť šľapky v brode.

Skúsený plvačík zdôrazňuje, že na kúpalisko si ľudia chodia najmä oddýchnuť. ,,Ľudia dnes bývajú veľmi hákliví aj na maličkosti. Plavčík ale musí byť diplomat. Snažím sa i svojich mladších kolegov viesť k tomu aby boli slušní, zhovievaví, úctiví a ochotní. Aby ten človek čo sem príde, sa tu cítil dobre," vysvetľuje trpezlivý plavčík.

Na boom akvaparkov pozerá s nadhľadom

Tibor hovorí, že boom akvaparkov na brehoch bazénov cítiť, sám ale preferuje starú školu. ,,Som rád, keď sa nájdu ľudia, ktorí vedia oceniť tento spôsob trávenia voľného času. Kremnické kupko poskytuje veľa možností. Sú tu veľké plochy, kde sa dá plávať, nie ako v akvaparkoch, kde je to nabité,„ hovorí s tým, že veľký rozdiel je to tiež pre peňaženky návštevníkov. ,,Celodenný vstup tu stojí toľko, čo do akvaparku na hodinu alebo dve…“ počíta.

Žiadny Baywatch

Byť platený za celodenné vylihovanie… Aj to je predstava niektorých ľudí o tejto profesii.

Tibor ale vie o plavčíckom chlebíčku svoje. ,,Plavčík je vplyvom masovokomunikačných prostriedkov zidealizovaný, ale je to tvrdá drina, byť tu tri dni vkuse po desať hodín, stále na slnku, chodiť dookola a mať všetko na očiach…Takže nie je to žiadny Baywatch, aj keď gate máme také," hovorí so smiechom ostrieľaný plavčík.

Na staré časy spomína rád, najradšej na tie, keď na plavčíckej stoličke sedel aj so svojím dobrým kamarátom Števom Grossmanom. ,,Žiaľ, už nie je medzi nami, veľmi mi chýba, už to nikdy nebude také, ako pred tým."

S kúpaliskovými úrazmi má Tibor bohaté skúsenosti, na konte má už i takú, v ktorej šlo o život. ,,Väčšinou sú to pády, tržné, rezné rany, odpadnutia… Ale keď som tu ešte len začínal, tak sa raz topil chlapec pri vypúšťaní bazéna. Vznikol obrovský podtlak, vcuclo ho tam a nemohli sme ho vytiahnuť. Zavreli sme vodu a dostali ho von. Bolo to veľmi vážne ale chlapec to prežil, našťastie sa rozdýchal," spomína.

Baby včera a dnes

Svojský plavčík púta pozronosť na prvý pohľad. Možno i preto, že dnes sme zvyknutí na plavčíckych lehátkach vidieť aj o dve generácie mladších pracovníkov. Tento trend Tibor potvrdzuje. Podľa jeho slov sa z plavčíctva stáva sezónna práca pre študentov, preňho to ale o peniazoch nikdy nebolo.

,,Áno, keď vidíte mojich mladých kolegov, sú to všetko študenti. Na druhej smene robí aj kolegyňa, ktorá už pracuje, učí, ale má vyplnenie prázdnin, zarobí nejakú korunku. Málokedy je to už povolanie na celý život. " zamýšľa sa Ferenčík. Zároveň ale upozorňuje, že k výkonu tejto profesie je potrebný záchranársky preukaz, čomu, žiaľ, neprikladá význam každý zamestnávateľ, teda prevádzkovateľ kúpaliska.

Na nežnejšie pohlavie v plavkách má Tibor výhľad každý deň. Na otázku, či sú baby krajšie než kedysi, odpovedá so smiechom: ,,Je pravda, že sa mení móda plaviek a cítiť je aj trend kultu tela. Ako jeden z mála chlapov tu vidím všetky Kremničanky vyzlečené, mnohí sa na tom nadrú, kým sa k tomu dostanú a ja mám za to ešte zaplatené."

Autor: Martin Károly, Barbara Dallosová