Kremičania si pripomenuli svoju čiernu históriu

Na prvom symbolickom židovskom cintoríne na Slovensku, si obyvatelia mesta pripomenuli deportáciu 59-tich židovských rodín. Židia boli v Kremnici len od roku 1851. Po vojne neprežila ani kremnická synagóga.

27. september 2012 Martin Károly Kremnica

Pietna spomienka pri príležitosti 70. výročia začatia deportácie židovských obyvateľov z mesta Kremnica sa uskutočnila 19. septembra v symbolickom cintoríne, ktorý vznikol už v roku 1993.

Zazneli aj mená 59. rodín, spolu s ich povolaním a číslom domu. Predseda MO MS Milan Rybársky informoval o pôsobení židovskej obci v Kremnici od r. 1851, kedy im Tekovská župa povolila vstup do stredoslovenských banských miest, až po ich odsun do vyhladzovacích táborov.

[color=#cc0000]­[size=14]Čier­na história Kremnice[/size][/co­lor] Po roku 1851 postupne počet Židov vzrastal do roku 1924 na 316 osôb. Pred zahájením ich prenasledovania a deportácii časť sa odsťahovala, čím v r. 1941 počet klesol na 213.

V r. 1867 si založili Židovský svätý spolok, ktorý bol súčasne aj ich pohrebným spolkom. V r. 1878 na odkúpenom pozemku si zriadili cintorín s márnicou a v r. 1898 si postavili Synagógu, pri ktorej v dome bol byt rabína a šachtera.

[color=#cc0000]­[size=14]Krutosť bola pre dobu príznačná[/si­ze][/color]
Začiatok krutého prenasledovania a následného fyzického likvidovania židovských obyvateľov i z Kremnice nastal krátko po utvorení Slovenského štátu v r. 1939. V snahe zachrániť sa mnohí prestúpili do kresťanských cirkví, ale zachránili sa len tí, ktorí boli pokrstení pred dňom 14.3.1942.

Na riešenie židovskej otázky bolo vydaných viacero vládnych nariadení. Začala sa arizácia ich prevádzok a vykonal sa súpis majetku osôb i nežidovských partnerov vrátane cenností, zariadenia bytov, šatstva a pod. i majetok náboženskej obci.

[blockquote]Žiaci a študenti boli vylúčení zo škôl. Na nariadenie, Matica slovenská musela vylúčiť 22 členov z MO MS židovskej národnosti. Židia boli vylúčení z verejného života a obyvateľom mesta sa zakazoval s nimi styk. Museli od 6-tich rokov nosiť hanlivé označenie šesťcípu hviezdu. [/blockquote]

Vykonal sa súpis židovských osôb určených na odsun do pracovného tábora v Novákoch siahajúci až po starých rodičov a vytypovanie osôb potrebných na chod mesta, ktorým bola udelená výnimka. Ostatným bola nariadená pracovná povinnosť a určeným na odsun do pracovného tábora bola doručená výzva s upozornením, že majú jednu hodinu času k príprave na cestu a po jej uplynutí budú sústredení na určené miesto a vlakom odvezení do Novák. [color=#cc0000] [size=14]Len s 50 kg batohom[/size][/co­lor] Zo sebou si mohli vziať batožinu o maximálnej váhe 50 kg. Po príchode do tábora im boli cennejšie veci hneď odobraté. Nariadením z Ministerstva vnútra dňa 12.3.1942 sa začal odsun do tábora, odkiaľ boli v rámci prvej etapy začatej 25.3.1942 v tran­sportoch deportovaní k fyzickej likvidácii. Dňa 20.10.1942 boli transporty pozastavené.

V druhej vlne deportácii v r. 1944 – 1945, bola odsunutá zvyšná časť Židov, vrátane osôb, ktorým boli zrušené udelené výnimky. Zachránilo sa len pár osôb, ktoré sa ukryli mimo Kremnicu.

[blockquote] Pred koncom II. svetovej vojny bola Synagóga podpálená a už nebola obnovená. Na jej mieste bola postavená nová budova Materskej školy, teraz športový obchod. Cintorín bol Nemcami poškodený a neudržovaním po r. 1945 postupne zanikol a na jeho časti je postavený terajší Dom smútku s parkoviskom­.[/blockquote]

Mesto Kremnica zriadilo dňa 7.10.1993 na časti bývalého židovského cintorína, symbolický Židovský cintorín, ako prvý na Slovensku. Pietna spomienka bola ukončená podľa židovského zvyku položením kamienka na pomník.

Spomienkovú slávnosť zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici.spolu s Ústredným zväz Židovských náboženských obcí v Bratislave, Mestom Kremnica a Základnou umelecká škola J. L. Bellu v Kremnici.

žiar24/Milan Rybársky