Bystričanka (23) letuškou v top aerolinkách: Prečítajte si jej denník plný zážitkov

Špecifické vedomosti, veľká výdrž a v každej sekunde ten najprofesionálnejší výkon. Ak ste si mysleli, že letuška je len dajaká nosička lietadlového kateringu s peknou tvárou, ste na omyle. Presvedčí vás o tom aj denník mladej Banskobystričanky, ktorá vo svojich 23-rokoch už lieta pre jednu z najlepších leteckých spoločností sveta. Začítajte sa do prvého dielu jej osobných zápiskov, v ktorom sa dozviete o jej začiatkoch v Dubaji, v ktorom ako letuška pôsobí…

Kritériá pre prácu letušky

Lietam po celom svete, spoznávam iné krajiny, každý deň čelím novým výzvam. Mnohí mi kladú otázku, prečo som si najskôr nedokončila školu. Pravda je taká, že nikdy som netúžila robiť letušku – mojím snom však bolo od detstva cestovať. To bol dôvod, prečo som sa dala na štúdium medzinárodných vzťahov, kde som si čoskoro uvedomila, že byť hneď na vysokej pozícii, ktorá by mi cestovať umožňovala, je nemožné. A tak, keď som sa dopočula o tom, že v Dubaji je svetoznáma aerolinka, ktorá momentálne hľadá letušky a o pracovných podmienkach, ktoré ponúkajú, tak som sa na to „namotala“ natoľko, že som šla skúsiť, či by o mňa stáli. Na moje prekvapenie – stáli.

Splnila som nielen základné podmienky, ale aj čosi navyše. Každý záujemca by mal vedieť dobre anglicky, ďalšie jazyky sú však výhodou. Vysokoškolský diplom nepotrebujete, ale určite je to plus. Treba mať minimálne 21 rokov a rukou bez topánok musíte dotiahnuť do výšky 212 cm. A samozrejme stop platí pre akékoľvek tetovania, na miestach, ktorú sú v uniforme viditeľné. To všetko som splnila, prešla až cez tri kolá výberu a po interview má napokon vzali. Čakal ma tak nový domov: arabský Dubaj.

Po pristáti v Spojených arabských emirátoch prebehli všetky možné procedúry. Našťastie hladko. Na mieste nás očakával celý tím ľudí, mali sme VIP prednosť na scan očí, čo znamenalo, že sme v rade predbehli vyše 50 ľudí. Potom nás vzali do špeciálnej miestnosti, kde nám rozdali obálky s informáciami o nasledujúcom týždni a o našich nových domovoch.

List so zlatými písmenami ako prekvapko

Zaviezli ma do veľkého ubytovacieho komplexu. Mimochodom, bývala som v púšti na okraji Dubaja. V izbe ma čakalo hneď niekoľko prekvapení – jedným z nich bol košík s kadejakými maškrtami a k tomu list so zlatým písmom. Dlho som neváhala a rozhodla som sa ísť prebádať čo najviac z mesta.

Zistila som, že v dubajskom metre to vyzerá ako v nemocnici, alebo odniekiaľ z budúcnosti. Staniciam sa nevyrovnajú ani nemecké vlakové stanice. Ulice boli čisté, nikde žiadne smeti, všetko je nablýskané a všetko vyzerá akosi nadpozemsky. Úprimne priznávam, niekoľkokrát som dokonca až híkala, aká som ohromená. Prvé zoznámenie s mestom tak vyšlo na jednotku, až neskôr som však začala prichádzať aj na mínusy. Ale, ako sa vraví, o tom potom…

V Dubaji žijú pohromade zmiešané kultúry a v prvých dňoch bolo veľmi zaujímavé chodiť po nákupnom centre a pozorovať ich. Keď už sme pri nákupnom centre – mám dosť dobrý orientačný zmysel, ale musím povedať, že hneď to prvé (Dubai mall) bolo tak obrovské, že som sa priam strácala.

Firemný výklad o islame a ťažká makačka

Nasledujúce ráno som začala tvrdo pracovať. Samozrejme nie hneď na pľaci v lietadle, ale čakali ma naozaj tvrdé tréningy a kadejaké školenia. Program bol plný a únavný. Všetko naplno odštartovalo úvodnými prednáškami, vyfasovali sme hrubočizné knihy o firemných pravidlách, manuále k lietadlám a tričká. V tých musíme chodiť na školenia, kým nedostaneme uniformy.

Nesedeli sme však iba na zadkoch a vyrazili dokonca i na firemnú exkurziu do dubajskej mešity Jumeira. Asi vás to prekvapí, ale tam sme mali až hodinový výklad o islame. Potom sme išli na vládnu kliniku, kde nám odobrali krv a urobil röntgen pľúc: pre udelenie víz totiž nesmiete mať pohlavné choroby a ani tuberkulózu. Prišla nedeľa, ale žiadny oddych, pretože nedeľa je v tejto arabskej krajine prvým pracovným dňom týždňa. Deň bol plný aktivít a to mám čo lúskať aj po večeroch na izbe. 600-stranovú knihu musíme vedieť spamäti od začiatku až po koniec, aj keď nás zobudia o polnoci. Povedali mi, že mám na to presné štyri týždne a na ďalšie tri týždne školenia možno ešte dostaneme ďalšiu. Bolo mi to hneď jasné – tu už končí každá sranda.

Denník mladej letušky skrýva ešte množstvo zaujímavostí zo života v Dubaji a celý rad zážitkov z lietania v oblakoch. Ďalšie diely jej osobných zápiskov nájdete na pokračovanie od budúceho štvrtka na portáli BYSTRICA 24

Foto: Pedra Drake