Barbara Dallosová Správy

Baňa nie je pre každého: Otázka anglickej cestovky, ktorá zaskočila aj sprievodcu :)

Banské múzeum v našom regióne navštívilo už viac než milión ľudí, medzi nimi i významné osobnosti. Zvlášť na jednu návštevu ale muzejníci spomínajú s úsmevom.

Ilustračný obrázok k článku Baňa nie je pre každého: Otázka anglickej cestovky, ktorá zaskočila aj sprievodcu :)
Zdroj: TASR

Viac ako 1,3 milióna ľudí navštívilo za viac ako 40 rokov od svojho vzniku Banské múzeum v prírode, ktoré v Banskej Štiavnici všetci poznajú aj ako skanzen. Múzeum, ktoré je ôsmou expozíciou Slovenského banského múzea s atraktívnou možnosťou sfárať do podzemia, je v súčasnosti jednou z najvyhľadáva­nejších zaujímavostí v meste. O jeho obľúbenosti svedčí aj fakt, že sa často ocitá v programe návštev rôznych významných osobností.

Presťahované banské objekty

Banské múzeum v prírode je členené na dve časti. Tú povrchovú tvoria viaceré banícke objekty, ktoré sem boli presťahované z iných lokalít. Ide napríklad o vstupný objekt, ktorý je replikou budovy tzv. konského gápľa. Budova šachty Žofia, ktorá bola presťahovaná z Banskej Belej, či budova šachty Mária pochádzajúca z banskoštiavnickej časti Podsitnianska.

Na vstup do druhej časti si treba trúfnuť

Druhú časť skanzenu tvorí podzemná expozícia, ktorá je medzi návštevníkmi najatraktívnejšia. V ochranných oblekoch a so svietidlami v ruke sa totiž v rámci nej dostanú do priestorov, ktoré boli razené pred niekoľkými storočiami a na vlastnej koži môžu pocítiť, aké to je pohybovať sa a pracovať v hĺbke približne 50 metrov pod zemským povrchom.

Vstup do tejto časti skanzenu by si mali návštevníci dobre zvážiť, na čo sú pracovníkmi upozorňovaní vopred. Podľa vedúceho banského múzea Ondreja Michnu sa totiž nie raz stalo, že po vstupe do podzemných priestorov, ktoré sú stiesnené, sa niektorí návštevníci po chvíli chceli vrátiť na denné svetlo. Pracovníci skanzenu myslia aj na túto možnosť a veľké skupiny preto vedú vždy dvaja lektori.

Otázka zahraničnej cestovky

Najužšiu časť celej prehliadky nazývajú kresanicu. Podľa Michnu ide o spojovaciu chodbu, tzv. prekop, ktorý spája dve žily navzájom. Má lichobežníkový prierez a pomerne hladké steny. Razený bol základnými baníckymi nástrojmi – želiezkom a kladivom. Podľa dostupných prameňov spravili dvaja baníci za rok 10 až 12 metrov takejto chodby.

,,Ide o najužší priestor, kde zatiaľ prešli všetci. Mali sme tu však zaujímavú návštevu z jednej anglickej cestovky, ktorá má veľa klientov z Ameriky. Keď sme prešli týmto priestorom, tak sa ma opýtali, či sa už stalo, že sa tam niekto kvôli objemu zasekol, lebo oni majú amerických klientov, ktorí sú objemnejší. Neviem, či ich moja odpoveď veľmi nepovzbudila, ale odvtedy sa neozvali," zaspomínal si s úsmevom Michna, ktorý sa osobne stará aj o bezpečnosť návštevníkov. Každé ráno pred vstupom ľudí prejde celú expozíciu osobne a skontroluje, či je všetko v poriadku.

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM