24 rokov po NEŽNEJ: Ako to hodnotia ľudia z regiónu?
17. november je za nami. V tento deň si pripomíname dve historické udalosti. Zaspomínajte si na ne spolu s nami a zistite, ako tento deň vnímajú s odstupom času obyvatelia Žiaru a Kremnice.
V roku 1939 nacisti v reakcii na demonštrácie československých študentov proti okupácii Československa a proti zabitiu študenta medicíny Jana Opletala, ktorý patril k prvým obetiam fašizmu u nás, uzavreli české vysoké školy, popravili 9 študentov a viac ako 1 000 ich poslali do koncentračných táborov.
Ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939 Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne vyhlásil 17. november za Medzinárodný deň študentstva.
V roku 1989 si v tento deň študenti v uliciach opäť pripomenuli smrť medika Jana Opletala, zatvorenie vysokých škôl a súčasne protestovali proti komunistickému režimu. Demonštrácia za slobodu a demokraciu v Prahe, ktorá bola potlačená policajnými zložkami, vyvolala solidaritu občanov Československa, ktorí sa postavili proti policajnému násiliu, politickému útlaku a neslobode. Všetky akcie, ktoré sa odohrávali na uliciach, prebiehali pokojnou cestou a vyústili do tzv. Nežnej revolúcie a umožnili slobodné demokratické voľby. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2001 rozhodli, že 17. november bude naším štátnym sviatkom ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
Opýtali sme sa ľudí z regiónu, ako vnímajú tento deň a či to malo podľa nich, s odstupom času, nejaký význam.
Šanca, ktorá sa tak trochu premárnila?
Miro (35) zo Žiaru nad Hronom vníma november 89 s odstupom času ako šancu, ktorá sa tak trochu premárnila. „To, že teraz to nevyzerá oukej, je jedna vec, ale ľudia ukázali, že sa vedia zomknúť a možno sa tak stane znova, možno my, možno terajšie deti. Hlavne, že nič netrvá večne, :)“ hovorí otec rodiny, ktorý pracuje v dvoch zamestnaniach.
„V roku 1989 som mala 4 roky,“ odpovedá na otázky Kika (28) zo Žiaru. „To čo sa však deje v súčasnosti vnímam intenzívne a nie všetko čo nám zmena priniesla bolo len dobré. Možno práve naopak. Jediné dobré čo nám revolúcia priniesla je pocit, že sa necítime ako väzni vo vlastnom štáte. Z názorov svojho okolia, informácií z médií či z "rozumov“ starších mám však pocit, že sa v podstate len vymenili mená na čele vedenia a riadenia štátu. V minulosti sme boli samostatný a sebestačný štát. Dnes sme odkázaní na okolité krajiny či dokonca zvyšok sveta. Nastalo rozkrádanie, korupcia, manipulácia a silné ľudské zlo, ktoré nepozná hraníc. Peniaze sú jediný jazyk, ktorý tento štát pozná. Vlastne, peniaze sú novým medzinárodným jazykom," hovorí ďalej.
„Každé úsilie ktoré vynaložíme s nádejou a s vierou v lepšiu budúcnosť ma význam … Obdivujem a ďakujem tým ktorí sa o prevrat zaslúžili, pretože to robili aj pre nás svoje deti a vnúčatá … Ja by som sa rozhodla rovnako …,“ odpovedá na rovnaké otázky 24-ročná študentka Dominika z okresného mesta.
Fašisti na vzostupe
„Revolúcia mala zmysel. Aj keď terajší systém má určite veľa chýb a štát riadia bývalí ŠTBáci. Oveľa nebezpečnejšie však je, že sa k slovu čoraz intenzívnejšie dostávajú fašisti. Nie sú to však už klasickí skíni, svoje myšlienky zamaskovali do rôznych tém. Ľudia to bohužiaľ nevedia rozoznať a pridávajú sa k nim, dokonca ich volia! Myslia si, že problémy spoločnosti vyriešia, no môžu nás akurát obrať aj o poslednú slobodu. Je to tak preto, že alterantíva v klasických politických stranách bohužiaľ neexistuje. Bojím sa toho,“ hovorí Martin (37) z Kremnice.
Sloboda bez návodu na použitie
Ďalšia Kremničanka Nikoleta (22) sa radšej rozhodla odísť pracovať do Švajčiarska. Hodnotí to takto: „Vybojovali sme si slobodu, ale nikto nám bohužiaľ na ňu nedal žiadny návod ako ju používať. Nemali sme vtedy dostatok potravín a surovín ale mali sme každý prácu a za ňu plácu. Teraz sme nezamestnaní a chudobní a nemáme za čo jesť … Či to malo nejaký význam ??? Určiťe malo … vláda dopredu vedela ako na nás, ožobráčiť nás o všetko čo sme mali … Teraz sa búrime, chceme vládu odstrániť ale to sa nám nikdy nepodarí (pretože vedia ako na nás a každá vyššia moc čo nebude s nimi ale proti nim bude podplatená),“ hovorí ďalej Nika.
Jaro (34) z Kremice má takýto názor: „Aj po 24 rokoch si myslím, že 17. november je jedným z najdôležitejších dátumov v dejinách Slovákov. Dátum, v ktorom sa začal náš spor o slobodu. U mňa to vždy bude dátum, kedy sa ľudia odvážne postavili komunistickej moci. Tej nevkusnej a hrubej moci, ktorá nepoznala citlivosť ku konkrétnym ľuďom a ich osudom. Nikdy inokedy sme sa ako národ viac nenaučili, viac sa neradovali, viac sa neobjímali a viac sa nenarovnali. Žiaľ, uverili sme, že zlo bolo v komunistickom systéme a nie v tých, ktorí ho tvorili. Dnes so znechutením zisťujem, ako sú v spoločnosti ešte stále zažraté komunistické uvažovanie a reflexy,“
„November 89 je pre mňa symbolom, ktorý priniesol mnoho vyslobodení. A priniesol aj šancu začať normálne žiť, novú nepoznanú radosť zo slobody i mnohé výzvy a požiadavky. Mnohé sa nepodarilo naplniť. A to aj "vďaka“ zlyhaniam ponovembrových politikov. Pretože mnohí z nich brali politiku len ako cestu k podnikateľskému úspechu. A ľudia Novembra sú dnes nespravodlivo zabudnutí alebo vysmievaní ako nepraktický a naivní," myslí si o tom, či revolúcia mala nejaký význam Jaro.