Zničené zbierky z hradu Krásna Hôrka: Predmety sa snažia zachrániť
Následkom požiaru hradu Krásna Hôrka 10. marca 2012 bolo poškodených 342 kusov zbierkových predmetov. Najviac zdevastovaná bola novo inštalovaná expozícia zbrojnice, kde boli zaznamenané najväčšie škody. Vážne bolo poškodených 137 exponátov.
Práve táto múzejná zbierka patrí k najrozsiahlejším z 23-tisícového zbierkového fondu v správe SNM – Múzea Betliar.
Vzácne kúsky
Zahrňuje zbierku diel zo 16. storočia a zbierku modelov malých diel na kolesových lafetách zo 17. a 18. storočia. Medzi palnými zbraňami sa vyskytujú výrobky slávnych európskych dielní, akými boli napr. Louis Santo-sa v Madride, česká dielňa Poser alebo nemecký výrobca Behr. K unikátnym predmetom patrí meč typu „Petersen“ alebo meč „Ulfberht“ z obdobia 9. až 10. storočia.
Väčšinu fragmentov zachránili
Ako informovala Judita Krajčiová z Betliarskeho múzea, rôzne poškodené boli aj chladné zbrane orientálnej proveniencie ako jatagany, kilidže, saify a šamširy. Okrem zbraní menších rozmerov boli ohňom zasiahnuté aj vojenské tympany, kompletné brnenie, tiež prilby a kyrysy zo 16. až 17. storočia. „V rámci medzinárodnej pomoci Metodické centrum konzervace Technického múzea v Brne ponúklo ošetrenie vybraných zbierkových predmetov. Vysoká teplota pri požiari, ktorá dosahovala 700°C, spoločne s pôsobením splodín z požiaru mala za následok nezvratné zmeny materiálov exponovaných predmetov. Vďaka okamžitému požiarnemu zásahu a následnému obetavému úsiliu pracovníkov SNM – Múzea Betliar sa podarilo zachrániť väčšinu fragmentov poškodených predmetov. Ich stav sa líšil od charakteru materiálov, z ktorých bolo zhotovené a dosahu pôsobenia ohňa,“ uviedla Krajčiová.
Stabilizovali stav predmetov
Zámerom konzervátorsko-reštaurátorského zásahu bolo hlavne stabilizovať fyzický stav predmetov. Súčasťou tohto postupu bolo odstránenie koróznych produktov a rešpektovanie dochovaného zdobenia či iných technologických častí. „K presnej identifikácii rôznych kovových materiálov bola vo veľkej miere využitá neinvazívna röntgenová fluorescenčná spektrometria a ďalšie inštrumentálne metódy. Nutnou súčasťou posudzovania povrchu ošetrovaných predmetov bol detailný prieskum typických znakov použitých remesiel a ich správna interpretácia v nadväznosť na výsledky prírodovedného prieskumu,“ hovorí Krajčiová.
Zmeny musia zhodnotiť
Ako ďalej spomenula, konzervátorsko-reštaurátorský zásah bol limitovaný jednak totálnou stratou organických materiálov, jednak veľkým počtom poškodených predmetov. V prvej fáze bola preto pozornosť zameraná na správnu identifikáciu jednotlivých dielov predmetov, ich očistenie a povrchovú úpravu proti pokračujúcej korózii. Následne boli vybrané artefakty na ďalšie posudzovanie pre kompletné reštaurovanie za predpokladu doplnenia chýbajúcich častí. V každom prípade takto poškodené predmety vyžadujú veľmi špecifický konzervátorsko-reštaurátorský zásah zahrňujúci zhodnotenie zmien vlastností materiálu po požiari, porovnanie ich stavu s pôvodnou podobou a navrhnutie reálneho postupu ošetrenia.
Vyberú, čo s predmetmi
„Pre každý predmet je starostlivo zvažovaný a konzultovaný rozsah optimálneho zásahu a to buď rovine stabilizácie stavu a ponechania predmetu ako mementa ničivej udalosti, alebo čistenia a odkrytia povrchu so zachovaním iba originálnych častí, či doplnenia a zhotovenia chýbajúcich dielov so snahou obnoviť pôvodnú podobu a interpretáciu exponátu. Celkovo bolo v Metodickom centre konzervácie Technického múzea v Brne konzervovaných resp. reštaurovaných 77 kusov zbierkových predmetov poškodených ohňom,“ dodáva na záver Judita Krajčiová z Betliarskeho múzea.
Foto: ilustračné