Vedci nahlodali teóriu o déjà vu. Čo zvíťazilo nad ľudskou pamäťou?
Tím z Univerzity sv. Andrewsa prináša prevratné tvrdenie v oblasti našich spomienok a pocitov, ktoré poznáme ako déjà vu.
Poznáte to. Ste v situácii, v ktorej máte intenzívny pocit, že ste ju už zažili, že vyslovené či videné nie je ničím originálnym. Zároveň ale z danej situácie srší niečo zvláštne, neobvyklé, tajomné. V psychológii sa takýto stav nazýva déjà vu a ako termín ho po prvý raz ešte v roku 1876 použil francúzsky psychológ Émile Boirac.
Nový výskum vedcov zo slávnej škótskej Univerzity sv. Andrewsa vedených profesorom Akirom O´Connorom ale prichádza s teóriou, že je tomu inak. Tvrdeniu predchádzal experiment s dvadsiatkou dobrovoľníkov, ktorým za pomoci špeciálneho magnetického skeneru pozorovali mozgovú aktivitu.
PREČÍTAJTE SI: Slovák vymyslel nielen padák, ale aj nákupný košík
Mozog rozhoduje, či ide o chybu
Počas samotného pozorovania narazili na zaujímavé zistenie. Predpoklad, že pocit déjà vu sa týka častí mozgu spojených s pamäťou, dostal poriadnu ranu. Na skeneri sa totiž rozsvietila predná časť mozgu, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie sa.
Použitá metóda sa dá prirovnať k tej, ktorá sa používa na vyvolávanie falošných spomienok. V tomto konkrétnom prípade zaznamenávala reakcie dobrovoľníkov hneď po tom, ako im povedali niekoľko slov, nie však to, ktoré ich spája. Krátko na to sa vedci pýtali na slová na základe prvého písmena.
Pri déjà vu je predpoklad, že mozog kontroluje naše spomienky, navyše posiela signály, aby zistil, či nejde o chybu, či to nie je len naše klamlivé zdanie, ale naozaj moment, ktorý sme prežili. Ak si mozog nie je istý, prichádza s kontrolou spomienok, deje sa tak v prípadoch, keď si pamäť nie je istá, čo prežívame.
PREČÍTAJTE SI: VIDEO: Zaujímavosti o ľavákoch, ktorí rozhodne nie sú “ľaví
Je déjà vu prospešné?
Odpoveď na túto jednoduchú otázku jednoznačná nie je. Vedci po opakovaných experimentoch a skúmaní výsledkov mozgovej aktivity nevedia povedať, či je táto klamlivá skúsenosť pre nás prospešná. Problém má dve polohy.
Pamäť sa postupom rokov stáva opotrebovanejšou, viac zabúdame, preto sa samotné déjà vu viac objavuje u mladých ľudí. Sú ale aj tí, ktorí ho nezažívajú vôbec a tu vedci predpokladajú, že si je ich mozog istý a tým pádom nemá dôvod riešiť konfliktné spomienkové situácie.
Nový náhľad sa snaží naštrbiť doterajšiu teóriu o déjà vu ako skúsenosti, ktorá je v mnohých prípadoch akousi predĺženou rukou sna, ktorý sa nám pred krátkym časom sníval. Mozog nám túto skúsenosť zavše vyhodnocuje ako moment prežitý v reálnom živote – spomienku. Podľa prieskumov až 70 percent ľudí klamlivú skúsenosť aspoň raz v živote zažilo.