V revúckej vrchovine začalo náročné sledovanie: Netopiere lietajú s vysielačkami!
Telemetrickým sledovaním pokračuje od piatku výskum netopierov v pohorí Revúckej vrchoviny. Prírodovedci skúšobne umiestnili miniatúrne vysielačky trom netopierom a v noci sa pokúsia zachytiť ich signál.
Ako povedal odborný asistent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Marcel Uhrín, sledovanie bude mimoriadne náročné, pretože signál medzi stromami a v podzemí sa dá zachytiť len na krátku vzdialenosť a v náročnom teréne sa musia navyše pohybovať po tme.
Ochranári odchytili netopiere a nahrávali ich zvuky
Ochranári najskôr odchytili niekoľko netopierov pred baňou v obci Nandraž v okrese Revúca do špeciálnych sietí. Po sérii meraní a odobratí vzoriek nahrali ultrazvukové prejavy niekoľkých jedincov.
„Toto je tiež súčasť výskumu, ktorým sa snažíme zistiť odlišnosti v prejavoch netopierov jedného druhu v rámci Karpát. Je to napríklad ako pri vtákoch. Sýkorka v Taliansku spieva úplne odlišne ako sýkorka na Slovensku. Predpokladáme, že podobne to funguje aj u netopierov. Teraz robíme výskum podkovára južného. Predpokladáme, že sa potvrdia rôzne, dalo by sa to nazvať dialekty. V takom prípade budeme vedieť aj viac o tom, či netopiere toho istého druhu vedia aj o ostatných subkolóniách, alebo žijú úplne samostatne,“ povedal Uhrín.
Miniatúrne vysielačky pripevnili na chrbty troch netopierov sekundovým lepidlom
Zariadenie nebude zvieratám prekážať a jeho životnosť je najviac dva týždne. Prirodzeným rastom srsti a tým, že sa netopiere čistia, vysielačku stratia ešte skôr, ako sa v nej vybije batéria.
„O živote netopierov vieme len veľmi málo. Teraz sa pokúsime zistiť napríklad to, či využívajú iba jeden úkryt, alebo sa zdržiavajú na viacerých miestach. Samotné monitorovanie bude mimoriadne náročné. Dosah vysielačky je síce osem kilometrov, ale vzdialenosť nám rapídne skracuje členitosť terénu a zachytávanie signálu bude asi najťažšie v podzemí. Vybrali sme si územie, kde ale vieme predpokladať pohyb označených jedincov a v prípade potreby vieme vstúpiť aj do podzemia,“ dodal výskumník.
Prírodovedci využili príležitosť odchytených netopierov aj na ďalší výskum
Odchytené zvieratá zmerali, odvážili a odobrali im aj vzorky.
„Najskôr určujeme druh, pohlavie a vek netopiera. Potom im meriame časť krídla, ktorú môžeme nazvať predlaktie. Zvieratá v prírode by mali byť súmerné, ale aj pri netopieroch sa ukazuje, že predlaktie na pravej a ľavej strane má rôznu dĺžku. My sa pokúsime nájsť príčiny tohto javu. Odobrali sme im aj vzorku z krídla tak, že sme im kruhovým skalpelom urobili dierku v blane. Pre netopiere to nie je až také neprirodzené, pretože sa občas zrania aj v prírode, a podobné otvory im urobia aj parazity. Takáto ranka sa im však v krátkom čase zahojí. Zároveň sme im z tejto rany odobrali vzorku krvi, ktorú budeme skúmať na krvné parazity,“ doplnila prírodovedkyňa Edita Miková.
Aktivity ochranárov finančne podporil Global Environment Facility (GEF Small Grants Programme) prostredníctvom United Nations Office for Project Services. Spolupracuje s nimi Štátna ochrana prírody, Správa Národného parku Muránska planina, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, samosprávy obcí Nandraž, Rákoš, Sirk, Turčok, ale aj Štátne lesy SR, občianske združenie Revúca, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach či štátny podnik Rudné bane Spišská Nová Ves.