Spoveď bezdomovca Štefana: Už 17 rokov holdujem alkoholu a žobrem
Potulujú sa ulicami a niektorí ľudí obťažujú žobraním. Hoci nie všetci strpčujú život iným ľudom, mnohí bezdomovci majú na svedomí viacero priestupkov či aj vážnejších činov. Ako sa človek môže dostať až na ulicu? Toto je mrazivá spoveď jedného z bezdomovcov.
Na komfort a hygienické podmienky väčšiny spoločnosti môžu zabudnúť. Aj takýto je život bez strechy nad vlastnou hlavou. Život na ulici nie je ľahký. Svoje o tom vie aj bezdomovec Štefan, ktorý sa pretĺka životom v Rožňave. Bezdomovcom je už dlhých 17 rokov.
Keď sme ho stretli nad autobusovou stanicou, tak si akurát šúľal cigarety z nájdených špakov. Porozprával nám, aké to vlastne je zostať bez strechy nad hlavou a ako sa vlastne stalo, že zostal bez vlastného domova.
„Som bezdomovec a čo vám poviem, je to ťažké. Holdujem alkoholu, a žobrem. V lete je to lepšie, vyspím sa aj tu, ale v zime si stále hľadám niečo teplejšie s parťákom,“ prezradil Štefan. Ako pokračoval, na ulicu ho stiahol alkohol a žiaľ mu holduje aj teraz, skôr si z vyžobraného kúpi lacné víno ako niečo pod zub.
Štefan nie je jediným, koho v Rožnave postretol podobný osud. Takýchto ľudí je tam je viacero a častokrát niektorí spôsobujú vrásky na čele mestských policajtov. Tí s nimi riešia najčastejšie problémy spojené s pitím alkoholu na verejných priestranstvách, obťažovanie občanov (žobraním, alebo zbierkami), znečisťovanie verejných priestranstiev.
Stali sa však aj vážnejšie prípady. „Asi najzávažnejší prípad bol na autobusovej stanici, ublíženie na zdraví s následkom smrti bezdomovca," informoval náčelník Mestskej polície v Rožňave Róbert Hanuštiak. Ako pokračoval, bezdomovci sa problémovo správajú hlavne v denných hodinách. V noci ich prakticky v meste nevidieť.