OBRAZOM: Takto to vyzerá pri rieke Muránke
Každý z nás určite pozná z hodín dejepisu ako slávni archeológovia objavovali všelijaké významné artefakty po našich predkoch. Zamýšľam sa ako sa asi budú tváriť archeológovia v budúcnosti, keď vykopú doslova "pamiatky“ našej spoločnosti.
Predstavím vám ako to vyzerá na mieste, kde rieka Muránka opúšťa naše mesto. Hovorím o lokalite za poslednými chatkami poniže futbalového štadióna, kde rieku z ľavého brehu ohraničuje areál Rekosu a ČOV a sprava les.
Rieka tu vytvára mnoho meandrov a delí sa na mnoho menších tokov. V niektorých miestach sú to až štyri korytá paralelne vedľa seba, medzi ktorými sa nachádzajú menšie ostrovčeky zelene a stromov. Keďže sa tu rieka kľukatí popod les, môžete tu pozorovať aj lesné zvieratá, ale taktiež aj mnoho druhov vtákov či obojživelníkov. Človek by si myslel, že tu na rieke nenájde žiadne, a keď tak možno len aké-také stopy po ľudskej aktivite, keďže rieka tu už nie je regulovaná a je celkom ťažké dostať sa k nej. Opak je však pravdou.
Pri mojej nedávnej prechádzke som bol strašne nahnevaný a smutný zároveň. Keďže sa tu rieka kľukatí a rozdeľuje na menšie toky, hromadí sa tu väčšina splaveného odpadu, ktorý skončil v Muránke, Zdychávke alebo v ich prítokoch.
Neverili by ste tomu koľko tu toho odpadu je. PET-fľašky, rôzne plastové nádoby, obaly, kusy oblečenia, pneumatiky, izolácie z káblov, hračky či dokonca domáce spotrebiče…to všetko tu môžete nájsť.
Okrem toho aj mnoho nádob z nebezpečným odpadom, ako sú rôzne čistiace prostriedky, motorové oleje, chemické nátery, spreje a lieky. Niektoré s obsahom, iné už dávno prázdne. Plastové obaly, sáčky, igelitky, to všetko sa zachytáva na konároch stromov a vytvára v podstate "idylku“.
Nemožno nespomenúť polystyrény, tých je tu tiež neúrekom. Vedeli ste, že polystyrén pri rozdrobení na malé biele čiastočky, ktoré sú asi všetkým dobre známe, môže byť zamenený za potravu pre niektoré živočíchy. Hlavne pre ryby, tie totiž nedokážu rozlíšiť či sa jedná o polystyrénovú guličku, alebo o ikru nejakej inej ryby. Takýmto spôsobom sa plasty stávajú nechcenou súčasťou potravinových vzťahov v prírode.
Nielenže kontaminujú telá živočíchov, ale spôsobujú aj ich úhyn. Pri ostatných drobných plastových obaloch či výrobkoch platí to isté. Dali by ste si na obed nejakú rybu, ktorá mala brucho plné plastov? Asi nie. Je smutné, že tieto živočíchy musia vo svojom životnom prostredí trpieť to, čo my ľudia už nepotrebujeme. Na odpad sú predsa určené odpadkové koše!
Nechápem potom prečo niektorí ľudia vyhadzujú smeti do riek, do ich blízkosti, alebo celkovo na miesta, ktoré na to nie sú určené. Znečisťujú tým celý vodný tok a jeho priľahlé okolie a celkovo tým poškodzujú životné prostredie. To množstvo odpadu, ktoré sa nachádza v okolí Muránky poniže futbalového štadióna je až neuveriteľné. Chápem, že sa tu už hromadí nejeden piatok. Je však smutné, aký ,,odkaz“ nechávame budúcim generáciám.
Aby ste teda vedeli, prečo som v úvode spomínal archeologické vykopávky. Keďže tu rieka naplavuje odpad už nejeden rok a spolu s ním naplavuje aj kamene, štrk a piesky dochádza k zanášaniu odpadu týmito naplaveninami. Rieka sa ako keby snažila ,,skryť“ do koryta to čo do nej nepatrí. Pri prechádzke popri brehu musíte mať pozorné oko, aby ste si popri hŕbach odpadkov všimli, kde tu z brehu či dna trčí kúsok nejakého spotrebiča, PET-fľaše či pneumatiky.
Ostáva len na našej fantázii, predstaviť si koľko toho rieka už stihla ukryť vo svojom koryte. Ktovie čo si o nás pomyslí ten, kto to raz v budúcnosti odkryje? Pravdu povediac mrzí ma, keď si na to pomyslím. Choďte sa prejsť aj vy. Človek to musí vidieť na vlastné oči, aby si uvedomil koľko tam toho je…a ja som pritom videl len toľko, čo roztápajúci sneh dovolil.
Nie je to však len v Revúcej. Takéto miesta sú pozdĺž celej rieky… Sú pozdĺž každej rieky… Pýtate sa čom som chcel vlastne týmto článkom dosiahnuť? Chcel som, aby niektorí z vás vedeli, že tým, že svoje smeti vyhodia niekam kam nemajú, tieto smeti nezmiznú. Záleží na každom z nás, aby si spytoval svedomie pre to ako sa správa k prírode okolo seba a či je ochotný spraviť niečo v jej prospech.
Aj vy môžete prispieť svojou troškou. Napríklad tým, že budete smeti vyhadzovať do kontajnerov, triediť ich, upozorníte na to toho, kto ich vyhadzuje tam, kam by nemal, alebo keď na prechádzke prírodou pár z nich pozbierate, aj keď nie sú vaše. Nikto z nás by predsa nechcel žiť na mieste plnom smetí.
info a foto: Michal Tomlain
