Neviditeľní obyvatelia strašidelných miest: Na akých adresách sa ich (ne)báť?
Aj keď sláva slovenských hradov dávno zapadla prachom, sú to práve ich múry, ktoré ukrývajú tajomstvá. Ktoré miesta patria príbehmi medzi strašidelné?
Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom hradov v Európe. Máme ich približne dvesto! Každý z nich je spojený s istou poverou, či už pravdivou, strašidelnou alebo krvavou. Medzi najznámejšie rozhodne patrí svetoznáma Čachtická pani, údajne najväčšia masová vrahyňa vo svetovej histórii.
Príbehy zo záhrobia ľudí vždy fascinovali. Podivné výkriky, polnočné vzdychy, zvuk ťažkých krokov a reťazí. Etnologička Katarína Nádaská pre nás zozbierala ďalšie miesta, ktoré sú opradené povesťami. A nie sú to len hrady.
Hrad Sklabiňa
Sklabinský hrad bol postavený v 13. storočí na staršom hradisku. Nachádza sa v obci Sklabinský Podzámok v okrese Martin.
„Sklabiňa je pre mňa dodnes veľkým otáznikom. To, čo som tam prežil, úplne zmenilo moje presvedčenie o normálnom toku času a vyvolalo pochybnosti o rýdzo materialistickom poňatí sveta“, povedal spisovateľovi Arnoštovi vašíčkovi Ivo Adámek z Ostravy, ktorý na Sklabini pobudol s priateľom.
Čítajte aj: POTULKY PO SLOVENSKU: Krajina pod Tatrami ako na dlani. Odkiaľ je najlepší výhľad?
Nad hradom akoby sa vznášal opar mysterióznej skutočnosti už od jeho počiatku – položenie základného kameňa je zahalené doteraz nepreniknuteľnou temnotou. Z nej sa vynára iba historicky najstarší majiteľ hradu Václav Sylburg. Kto to bol a čím bol, ostáva dodnes záhadou.
Legenda hovorí, že pod zemou sa ukrýva obrovský had, ktorý žije z krvi a vína. Na koho sa pozrie, ten zostane nehybne stáť. V podzemí sú vraj obrovské zásoby vína a tak had žije aj dnes. V skutočnosti sú pod hradom podzemné chodby, no dodnes sa nikomu nepodarilo do nich preniknúť.
Okrem toho je veľa zmienok o vzhliadnutí či počutí rôznych neprirodzených javov. Odvážlivci, ktorí sa rozhodli prespať v ruinách hradu, zažili chvíle, pri ktorých tuhne krv v žilách. Počas búrky tam počuť rinčať zbrane a na hrade môžete vidieť aj rytiera bez tváre.
Biela pani
Biela pani bola v minulosti považovaná za nepokojný prízrak mladej ženy, ktorá zišla zo sveta násilnou, neprirodzenou smrťou alebo bola za činy počas svojho života odsúdená blúdiť po svete aj po svojej smrti. Jej objavenie sa bolo považované za predzvesť úmrtia niektorého z potomkov alebo inej nešťastnej udalosti.
„Objavuje sa vraj v bývalom Billotovom kaštieli v Bratislave, v budove historickej Academie Istropolitany na Venturskej ulici v Bratislave, na Čachtickom hrade, na mestskom opevnení Levoče, ako aj na hrade Turňa, ku ktorému sa viaže nasledujúca povesť o bielej panej, ktorej duch nenachádza v hrobe pokoja. Pri mesačnom splne ju vraj často vidno chodiť kvíliacu a plačúcu po zrúcaninách. Ide o prízrak Kristíny Bebekovej, ktorá zo žiarlivosti prebodla milenca svojej sestry Kataríny a krivo ju obvinila z vraždy,“ objasňuje záhady Katarína Nádaská.
Od zjavenia bielych paní treba odlíšiť čierne panie, ktoré sú ich zápornejšou obdobou. Príkladom môže byť čierna pani bratislavská, ktorá sa objavovala na Zelenej ulici č.1, či čachtická čierna pani.
Košické strašidlo
Jedna z legiend vysvetľuje, prečo po nociach možno zazrieť v okienku Urbanovej veže tieň zvonára a kostolníka v jednej osobe, ktorý sa volal Urban.
Čítajte aj: POTULKY PO SLOVENSKU: TOP 8 lokalít, na ktorých sa môžete príjemne „nudiť“
Ten nešťastného 13. apríla 1556 zbadal začínajúci požiar, ktorý mal onedlho prerásť do najväčšej košickej katastrofy. Ihneď vybehol na vežu Dómu sv. Alžbety a neprestajným vyzváňaním zachránil veľa životov. Aj keď už horeli budovy okolo, stále ťahal za povrazy zvona a tak burcoval Košičanov, až kým nebolo úniku a zhorel i on sám.
Božie metly
Nasledujúci rok, keď z malých požiarom roztavených zvonov odlievali dnešný zvon Urban, zvonolejári sa nevedeli vynačudovať, že im zvonovina niekoľko ráz vykypela von. Začalo sa povrávať, že to spôsobuje primiešaná krv nebohého Urbana. Až keď sa za statočnú dušu Urbana pomodlil celý zástup ľudí, čudo s kypením zvonoviny pominulo.
Tento najskazonosnejší požiar „avizovali“ dve veľké hviezdy – vlasatice, kométy, ktoré ľudia volali „Božie metly“. Na oblohe sa objavili preto, lebo sa medzi sebou nenávideli Košičania odlišných náboženstiev a národností. A následný požiar ich zato potrestal. Aby sme naň nezabudli, Dóm sv. Alžbety odvtedy na seba berie počas Veľkej noci zlatú farbu.
Čítajte aj: Tri koruny stoja za pocit byť lietajúcim Cypriánom
