My sa pýtame, kandidáti strany Tip odpovedajú

Upozornenie: Otázky sme poslali všetkým oficiálne ohláseným kandidátom do parlamentu Európskej únie. Nie všetci nám do redakcie poslali svoje odpovede, jednotlivé správy budeme preto vždy aktualizovať o nové reakcie.

Otázky:
1. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za europoslanca?
2. Aký je váš postoj k EUÚ a aké sú vaše hlavné priority, ktoré chcete v europarlamente presadzovať?
3. Čo považujete za hlavné problémy vo fungovaní EÚ?
4. Ako vnímate ďalšie posilňovanie kompetencií EÚ? Ktorých kompetencií by sa národné štáty rozhodne nemali vzdať a do ktorých by EÚ nemala vôbec zasahovať a mali by ostať vyslovene v kompetenciách národných vlád?

Dušan Barlík

1. Kandidovať som sa rozhodol preto, že mám určitú predstavu fungovania Únie v budúcnosti a podobne ako asi každý človek, považujem svoj pohľad za ten „najsprávnejší“ a „najobjektívnejší“ zo všetkých. Pre úplnosť uvediem, že odvahu mi dodali moji blízki – oni ma presvedčili, že mám čo ponúknuť v Európskom parlamente.

2. Vstup Slovenska do EÚ priniesol mnoho pozitívneho, čo si určite všimol každý občan, podnikateľ aj spotrebiteľ. Medzi moje hlavné priority patrí trvalo udržateľné poľnohospodárstvo – bez geneticky modifikovaných plodín a s podporou miestnej pestovateľskej tradície. Ďalej by som bol rád, keby finančná podpora bola adresnejšia vo všetkých oblastiach – napríklad príspevky z Európskeho sociálneho fondu na podporu zamestnanosti by mali byť nastavené na podnikateľov, ktorí mieria vysoko a skutočne plánujú vytvárať nové pracovné miesta, nie len z dohodára spraviť zamestnanca, dať mu minimálnu mzdu a nechať si to takmer celé preplácať z ESF po dobu 12 mesiacov. Nakoľko sa dlhšiu dobu venujem právnemu poradenstvu (napriek tomu, že som školu nedokončil), stretávam sa s nedostatkami aj v tejto oblasti.

Chcel by som dosiahnuť posilnenie spotrebiteľských práv, ale aj lepšiuvymožiteľnosť oprávnených pohľadávok peňažnej i nepeňažnej povahy. Ideálny stav by bol taký, aby bolo výhodné konať čestne, aj súdy by boli možno menej vyťažené. V neposlednom rade by sa mali presadzovať skutočné slobody, nie akési nanútené obrazy umelej „slobody“.

3. Málo poslancov, ktorí majú skutočne vlastný názor na vec a zároveň chuť oboznamovať sa s predkladanými návrhmi do takej miery, aby vedeli „čítať medzi riadkami“ a odhaľovať možné ťažkosti v inak nevinne sa javiacom texte. Radšej hlasovať proti, než hlasovať za niečo, čoho pozitívnym prínosom si nie som istý. Iba poslanec s neoblomnou vôľou dokáže hájiť záujmy občanov uprostred snáh nátlakových skupín.

4. Daňové kompetencie, najmä z pohľadu Slovenska, by mali zostať v pôsobnosti národných vlád. Aj keď zjednotenie výpočtu daní a spoločné odpočty pre právnické osoby naprieč Európou na prvý pohľad nevyzerajú ako zlý nápad, existuje tu istá obava, že vzorom na túto úpravu by boli zložitejšie daňové systémy než je ten slovenský, čo je z pohľadu podnikania na Slovensku neprijateľné. Ďalšia daňová otázka – centralizácia vybraných nepriamych daní v súčasnosti tiež nie je dostatočne podložená adekvátnym odôvodnením. Podstatou vzniku EÚ bol práve rozvoj slobodného konkurenčného trhu, čomu v zásade odporujú už len pokusy o diskusiu o akejkoľvek „fiškálnej únii“. O regiónoch by mali rozhodovať ľudia, ktorí tam žijú, pretože situáciu poznajú z prvej ruky. Je to podobné, ako keby sa v Bratislave rozhodovalo o rozpočte Medzilaboriec.

Mimo toho aj voda, ako sieťové odvetvie by mala zostať v pôsobnosti národnej, nakoľko sa neobchoduje medzinárodne, dokonca jej ťažba často prebieha skôr lokálne, rovnako ako aj čistenie odpadových vôd.