Miazga zo smreku nám osviežuje dych viac ako 170 rokov! Aká je minulosť žuvačky?
Guličky, plátky či dražé. Hlavne nech robí veľké bubliny! Pamätáte si na ružové Pedro, ktoré “vyťahovalo“ plomby? Žuvačka nám neraz zachráni rande!
Žuvačka je pre skôr narodených spomienkou na detské úplatky či odmeny. V čase socializmu bola veľkou vzácnosťou! Frajerské boli v podobne cigariet. Žuvačky z vrecák vyťahovali starí rodičia pre vnukov, kúzelníci spoza ucha. Rodičia deťom často z vlasov či polepených vreciek.
Učitelia ich nachádzali nalepené pod lavicami, chodcom sa neraz prilepí na topánky. Každý z nás si na ňu aspoň raz v živote sadol!
História žuvania
Kým sa dostaneme k modernej verzii žuvačiek, vrátiť sa musíme ešte do čias pred Kristom. V severnej Európe sa žuvalo už pred deväťtisíc rokmi. Naši predkovia si do úst dávali rôzne druhy živice, najviac sa osvedčila brezová kôra. Keďže má antiseptické vlastnosti, účinkovala ako liek na boľavé zuby či zapálené ďasná.
Starí Gréci žuvali živicu zo stromov, ktoré rástli v Grécku a Turecku. Podobne to bolo aj u Indiánov. Pochutnávali si na miazge zo smreku. Pred viac ako tisícročím žuvali Mayovia v Strednej Amerike šťavu z gumovníka. Ich zvyk sa rozšíril aj medzi iné obyvateľstvo. Bieli usadlíci začali zbierať stvrdnutú živicu a vyrábali si z nej vlastnú domácu žuvačku. Pridávali do nej včelí vosk.
Smreková guma
Prvým priekopníkom bol John Bacon Curtis, ktorý žuvačku začal vyrábať v roku 1848. S bratom prišiel na nápad používania smrekovej gumy na výrobu. Predaj žuvačiek sa stal ich prvým komerčným výrobkom.
Označili ho ako The State of Maine Pure Spruce Gum, čiže "Čistá smreková guma zo štátu Maine“. Johnovi sa podarilo vynájsť stroj na masovú výrobu žuvačiek, proces sa odvtedy v podstate už iba inovoval.
Bratia mali obchodníckeho ducha. V roku 1850 sa presťahovali z Bangora do Portlandu a okrem „smrekovej“ žuvačky začali vyrábať aj „parafínovú“.
Smreková prestala ľuďom šmakovať kvôli nečistotám zo živice. Prvý patent na žuvačku však dostal v roku 1869 William Finley Semple z Ohia. Semple ju ale nikdy komerčne nevyrábal.
Nevydarená vulkanizácia
Ďalším priekopníkom bol Thomas Adams. V tom istom roku (1869) totiž bývalý mexický prezident Antonio Lopez de Santa Anna nakúpil šťavu z gumovníka v nádeji, že ju predá. Prehováral Thomasa Adamsa, fotografa a vynálezcu, aby ju kúpil.
Adams chcel túto šťavu vulkanizovať a použiť namiesto kaučuku. Experiment mu nevyšiel a ako ty býva zvykom, vtedy sa rodia vynálezy. Všimol si, že Santa Anna často stvrdnutú šťavu žuje.
Uvaril malú dávku gumovníkovej šťavy v kuchyni a vytvoril tak žuvačku. Potom dal Adams žuvačky do miestneho obchodu na skúšku: o žuvačku bola doslova bitka!
Nástup modernej žuvačky
V roku 1871 si Adams patentoval stroj na výrobu žuvačky, aby mohol vyrábať väčšie množstvo. Začal do nich pridávať sladké drevo. Prvá ochutená žuvačka sa volala „Black Jack“.
Žuvačka zmenila tvar z hrúd do tyčiniek. So svojím úspechom pokračoval zavedením výroby žuvačky Tutti-Frutti, ktoré poznáme aj u nás. Jeho žuvačka bola prvým tovarom, ktorý začali predávať v predajných automatoch v New Yorku v roku 1888.
Inovátor Wrigley
Toto meno tiež poznáme. V roku 1892 sa objavuje na trhu obchodník William Wrigley, ktorý začínal ako obchodník s čistiacim mydlom. Ako bonus ponúkal prášok do pečiva, ktorý bol populárnejší ako mydlo. A tak si Wrigley vymyslel iný bonus k tovaru.
Kupujúcim pridával balíčky žuvacej gumy. Na propagáciu svojej žuvačky začal využívať reklamu. Jeho kampaň na žuvačku Wrigley's Spearmint sa v New Yorku stretla s veľkým ohlasom.
Do roku 1901 sa Wrigleymu podarilo urobiť zo žuvačiek Wrigley's Spearrmint najobľúbenejšiu značku žuvačiek v Amerike a na celom svete. Spolu s Wrigley's Spearmint stúpala i popularita značky Juicy Fruit. Ďalším favoritom sa mala stať žuvačka Doublemint, predstavená v roku 1914.
Všetky farby, mnohé príchute
Charakteristické balenie v plátkoch po piatich kusoch samostatne balených a spojených v jednom obale s otvorenými koncami sa objavilo v 40. rokoch 20. storočia.
Tak spoznala žuvačku vojnová generácia v Európe. Poslednou významnou inováciou bolo zavedenie žuvačky bez cukru v 50. rokoch 20. storočia.
Pred desiatimi rokmi nastal obrovský prevrat keď britskí vedci z University of Bristol vynašli takú žuvačku, ktorá sa nelepí na chodníky, sedadlá, koberce, ani sa nezamotá do vlasov a k tomu je ešte ľahko rozložiteľná.
Ovocné, mentolové, s príchuťou coca-coly či nikotínové. V podobe dražé alebo plátkov. Žuvačka je fenomén a neraz najmä rýchla záchrana pri nepríjemnom dychu.
Ilustračné foto