Kedysi ju prezývali Chválenkovo pri Muráni. Viete, ktorej obci prischla táto prezývka?
Obec, v ktorej dnes žije vyše 900 ľudí, leží na hlavnej ceste smerujúcej od okresného mesta Revúca do Muráňa.
Chválenkovo pri Muráni, chválenkári, ale aj Kacírske Zalužany. Všetky tieto prezývky v minulosti označovali dedinu Muránska Dlhá Lúka a jej obyvateľov.
Spomínaná obec, v ktorej dnes žije vyše 900 ľudí, leží na hlavnej ceste smerujúcej od okresného mesta Revúca do Muráňa s viac ako 1200 obyvateľmi. Je od neho vzdialená len štyri kilometre a ako to v takýchto prípadoch býva, teritoriálna blízkosť dvoch veľkých dedín spôsobila určitú rivalitu, ktorá sa v tomto prípade odzrkadlila aj v spomínanej prezývke Chválenkovo pri Muráni.
Prezývka z krčmy
Ako spomína jedna z najstarších obyvateliek Muránskej Dlhej Lúky, 88-ročná Mária Machová, ich dedina bola v minulosti bohatou a jej obyvatelia boli na to hrdí. „Žili tu robotní ľudia, gazdovia, sedliaci. V Muránskej Dlhej Lúke boli samé murované domy. Nebolo to ako v Muráni, že každý druhý dom bol drevený a veľa z nich bolo aj na zvalenie,“ spomína obyvateľka.
Hneď však dodáva, že nie všetci chlapi v dedine boli až takí pracovití. „Podajedným gazdom sa veru robiť nechcelo. Tak namiesto nich museli pracovať ženy, kosili a podobne. Muži sa však majetkom, ktorý im ženy zveľaďovali, chválili a možno aj preto ich nazvali chválenkármi,“ domnieva sa 88-ročná pamätníčka.
Prezývka podľa nej pravdepodobne vznikla a často sa používala v centre niekdajšieho spoločenského života každej dediny – v krčme. Ako sama hovorí, v čase jej detstva už prezývka existovala, a tak musela vzniknúť ešte skôr, pravdepodobne v 19. storočí.
Podpichujú sa stále
Z prezývky Chválenkovo si však Muránskodlholúčania ťažkú hlavu nikdy nerobili. „My smo spokojní buli, ta nach nás nazývajú ako chcú. Aj my smo ich pokúšali: Muráňšaňá, Muráňšaňá, slyšte našo prednášaňá, džá, džá, gole leťá, šitko sáťá vám pojeďá,“ hovorí Machová v typickom dlholúckom nárečí.
Ako pokračuje jej dcéra, Gabriela Machová, Chválenkovo a chválenkári nie sú jediné prezývky, ktorými častovali Muránčania Dlholúčanov. „Volali nás aj Kacírskymi Zalužanmi. Bola tu totiž polovica katolíkov a polovica evanjelikov. U nich boli väčšinou katolíci, preto nás takto nazývali,“ objasňuje.
Podľa slov starostu Muráňa Romana Goldschmidta bola prezývka Chválenkovo frekventovanejšia v uplynulých desaťročiach. „Poznám ju, používali sme ju hlavne ako deti na základnej škole. Tých, ktorí dochádzali z Muránskej Dlhej lúky, sme prezývali chválenkári. Aj dnes ju ešte niekedy použijú starší obyvatelia, keď chcú našich susedov z tejto obce trochu podpichnúť,“ vraví s úsmevom starosta.
Častejšie používanie prezývky v minulosti potvrdzuje i ďalšia obyvateľka Muránskej Dlhej Lúky, Anna Kubandová. „Keď som ešte bola dievča, tak Muránčania vždy hovorili: ‚Jáj, to ty si z Chválenkova, vy sa len chválite, kade chodíte.‘ Šlo však len o také podpichovanie, väčšie rozpory to nikdy nevyvolalo,“ zdôrazňuje Kubandová s tým, že u mladej generácie obecná prezývka postupne upadá do zabudnutia.
Úplne zapadnutá prachom však zrejme nezostane. Prezývka Chválenkovo vraj vznikla v krčme a práve tá v Muránskej Dlhej Lúke zachováva tradíciu tohto úsmevného pomenovania. Jej oficiálny názov je totiž Hostinec Chválenkovo.
