Lučenecká synagóga mala pohnutý osud. Dlho bola opustená a slúžila ako sklad hnojív
Neologická židovská synagóga v Lučenci patrí v súčasnosti medzi okrasy mesta. Dlhé roky to tak nebolo.
A to napriek tomu, že údajne patrí medzi najväčšie v strednej Európe. „To nie je celkom podložená informácia, no to, že je najväčšia na Slovensku je pravda,“ vysvetlil riaditeľ mestskej organizácie LUKUS, ktorá synagógu spravuje.
Isté je aj to, že ostala poslednou budovou bývalej židovskej štvrte. Vyrástla na mieste bývalej synagógy z roku 1863. Slávnostne ju otvorili 8. septembra 1925. Výstavba trvala necelých 18 mesiacov a náklady na ňu predstavovali sumu 1 400 000 Kčs. Autorom projektu bol známy architekt Leopold Baumhorn, ktorý už v tejto oblasti nebol žiadnym nováčikom. Práve synagóga v Lučenci je jeho poslednou veľkolepou realizáciou.
Náboženskému účelu slúžila aj počas II. svetovej vojny do roku 1944, no neskôr bola počas bojov poškodená. Posledným rabínom, ktorý tu kázal bol Artúr Reschowský. V roku 1948 ju židovská obec ponúkla mestu na predaj. Kúpna cena bola vtedy stanovená na 2 108 294 Kčs. Mestu sa zdala kúpa výhodná, keďže už vtedy chcelo synagógu využívať na kultúrne účely.
Lenže neskôr prišli 50. roky a budova slúžila až do roku 1980 ako sklad obilia pre Poľnohospodársky nákupný závod. Paradoxne však neutíchala snaha využívať synagógu ako kultúrny stánok. V roku 1962 plánovalo vtedajšie MNV rekonštrukciu na kultúrne účely. O päť rokov neskôr bol dokonca urobený inžiniersko – geologický prieskum a v roku 1969 bol spracovaný aj projekt. Nakoniec však z neho zišlo. Rekonštrukcie sa dočkala až o takmer polstoročie v roku 2015.
Čítajte tiež:
O lučeneckú synagógu je veľký záujem: Museli zmeniť otváracie hodiny
Lučenec trpel kvôli požiarom: TOTO sú tie, ktoré takmer znamenali skazu mesta
