Denník letušky: Let do najnebezpečnejšej destinácie a nečakaný koncert na palube
Ani som sa nenazdala a od môjho prvého letu prešli už štyri mesiace. Došlo tak na takzvanú letuškovskú promóciu. Áno, aj také niečo veru je. Po štyroch mesiacoch lietania sme sa opäť zišli pohromade všetci, ktorí sme nastúpili v rovnakom dátume.
Z firmy skontrolovali, či sú nám ešte dobré uniformy – niektorí si veru museli ísť vymeniť za väčšie – a dali nám diplomy. Tým sa mi skončilo skúšobné obdobie a otvorilo sa predo mnou niekoľko benefitov. Môžem si napríklad žiadať destinácie, môžem si taktiež vymieňať lety a môžem využívať aj zlacnené letenky.
V tom čase ma však čakal let do jednej z údajne našich najnebezpečnejších destinácií. Mala som letieť do Nigérie. Asi by ste si pomysleli, že nový benefit na zámenu letov som ihneď využila, ale nestalo sa tak. Hoci je táto krajina nebezpečná, letieť tam má aj svoje nezanedbateľné výhody.
Odporúčanie: Nevychádzajte z hotela
V jej metropole – Lagose – nám po prílete ani neodporučili opustiť náš hotel na vlastnú päsť. Vyzeralo to tak, že celý čas budem iba zavretá medzi stenami a na vzduch sa ani nedostanem. Keď sme sa šoféra autobusu pýtali, čo je v Lagose také nebezpečné, nevedel dať nejakú poriadnu odpoveď.
Skrátka – vyskytuje sa tam množstvo ozbrojených lúpeží, ktoré sa končia smrťou prepadnutej obete. Nigéria zároveň patrí ku krajinám s veľkým ropným bohatstvom a tak peniaze tam síce sú, ale ako to už býva, v rukách ich drží len hŕstka vyvolených. Alebo tí, čo vedia kedy majú koho napadnúť a okradnúť.
Po prílete nás hneď šokovala akási anarchia na letisku. Nikto neskontroloval ani naše pasy, ani naše preukazy. Len sme sa niekde podpísali do nejakej knižky, na čo však tiež nikto nedohliadal. Letisko vyzeralo asi ako vlaková stanica v Prahe pred rekonštrukciou = dosť hrozne. Žiadna klimatizácia a tak sa v dusnom africkom počasí začnete potiť hneď ako vyjdete z lietadla. A to nehovorím, že už som sa v ten deň zapotila dvakrát ešte skôr než sme vyleteli z Dubaja.
Najprv som musela asi 500 metrov utekať v kostýme na autobus cez púšť a potom sme mali pokazený záložný zdroj energie v lietadle, takže kým sme nezapli motory, nemali sme klimatizáciu a museli sme pasažierov „boardovať“ v 40 stupňovej teplote. A áno – navyše som mala na starosti bezpečnostnú kontrolu kuchyne, čo znamená vybrať a uložiť naspäť asi 30 minimálne 20 kilových kontajnerov. Pekná posilka v 40 stupňoch.
Každopádne pasová kontrola pre letušky v Lagose asi neexistuje. Za to ale okolo letiska bolo armády a polície pomaly toľko ako kdesi v Izraeli. Aj my sme schytali ochranku, takže sme sa mohli cítiť ako páni prezidenti. Išlo s nami auto s asi piatimi ozbrojenými mužmi a kedykoľvek sa zastavila premávka, zapli húkačku a autá sa pred nami rozostupovali. Paráda. Bez nich by nám cesta do hotela trvala možno aj dve hodiny. Takto to bolo len 30 minút.
Prečo chceme lietať do nebezpečnej destinácie?
Možno si teda hovoríte, prečo by vôbec nejaká letuška chcela letieť do takejto destinácie, kde nič nemôžeme robiť. Pozitívom na tom celom je, že sme ubytovaní vo veľmi peknom hoteli s vaňou uprostred izby a diéty sú tam asi dvojnásobné oproti väčšine iných miest. Takže ľudia túto trasu lietajú radi kvôli lepšiemu zárobku. Ja sama som tam ušetrila vyše 130 dolárov. Za 24 hodín oddychu to nie je zlé. A to sme dokonca nepočúvli varovania a vydali sme sa v noci za dobrodružstvom na párty.
No a let do Lagosu a z Lagosu je zábava sama o sebe. Nigérijčania totiž v angličtine veľmi vtipné spojenia a v spojení s ich drzosťou sa na nich veru pobavíte. Napríklad vám bez servítky povedia: “Where is the toilet? I need to ease myself!” Doslova: musím si uľaviť. Namiesto Coke (skratka pre Coca-Colu) používajú niečo čo znie skôr ako cock (preklad radšej ani neuvádzam, veď vy viete, čo to je). A čo podľa vás znamná „sky juice with snow“? No nič iné ako voda s ľadom v ich poetickom prevedení. Nás letušky s obľubov volajú „Hey sista!“, alebo „You! Trolley pusher“.
Zábavné sú aj rôzne situácie, ku ktorým dochádza počas letov. Nigérijčania si napríklad navzájom neboja ani vynadať. Sama som bola svedkom toho, ako jeden pán čakal už dlho na toaletu. A tak sa naštval a začal na WC zúrivo búchať. Otvorila mu žena s ústami plnými peny, lebo si práve umývala zuby a začala naňho nadávať, že čo si to dovoľuje, vyrušovať ju na záchode. Pán si teda sadol a čakal ďalej na záchod. Jeho manželka sa ale napajedila, že čo iná žena vykrikuje po jej mužovi. A tak si na danú pani zo záchodu počkala a pustila sa do nej, že čo si to dovoľuje kričať po jej manželovi. A tá jej bez okolkov odvetila: “Vy hento nazývate manželom?” Jednoducho, fakt zábava :)
Afričania to rozbalili v oblakoch
S Afričanmi je naozaj zaujímavé lietať. Svedčí o tom napríklad aj ďalšia historka, ktorú som zažila len o pár dní neskôr. Na vlastné oči som na palube lietadla v oblakoch videla dovtedy pre mňa ešte nevidené. Koncert v lietadle.
Cestou do Dubaja sme mali ako pasažierov aj zbor asi 35 spevákov z Botswany. Boli veľmi vo vytržení, keď sme začali robiť fotky detí a začali nás prosiť, aby sme odfotili aj ich. Tak sme cvakali každého jedného našim polaroidom a podpisovali sa im na fotky. Potom sme ich poprosili, či by nám nechceli zaspievať. A tak sme po hlásení kapitána, že začíname klesanie, oznámili pasažierom v ekonomickej triede, že máme pre nich niečo špeciálne a že zbor z Botswany im zaspieva. Postavili sa a spustili dve pesničky. Bolo to krásne, niečo úžasné. Všetci si to fotili a točili videá. Na také čosi sa naozaj len tak nedá zabudnúť.
Zážitky z prvej ruky z atraktívnej brandže. Na denník letušky sa tešte aj na budúci štvrtok, dozviete sa opäť o nových informáciách aj príhodách z oblakov. Ak ste nestihli prečítaš predošlý diel letušky, nájdete ho TU!
Text a foto: Pedra Drake