Bystrický tuzex, luxus na ktorý mnohí spomínajú: Pamätáte ešte, od koho ste kupovali bony?
Čokolády a žuvačky boli vzácnosťou. Na luxusný tovar do Tuzexu mohli len privilegovaní ľudia. A hoci v našom meste Tuzex nebol, za luxusnými nákupmi viacerí obyvatelia nášho mesta vyrazili neďaleko. A to do Banskej Bystrice.
V našom meste sme sa za socializmu Tuzexu nedočkali. V neďalekej Banskej Bystrici však jeden bol a lákal aj obyvateľov nášho mesta. Vkusne zariadená predajňa podniku zahraničného obchodu pre predaj v drobnom za cudziu menu Tuzex v Banskej Bystrici sídlil na frekventovanej ulici moderného nového sídliska na súčasnej Partizánskej ceste.
„Do Tuzexu v Bystrici sme chodili hlavne na rifle. Kto ich mal, bol veľký frajer,“ spomína na totalitné časy Marcel. „Najbližší Tuzex bol v Bystrici. Dokonca dva. Jeden konfekcia a potraviny a druhý, kde predávali autá,“ pamätá si Milan.
Napriek tomu, že k valutám sa oficiálne dostať nedalo, aj Lučenčania si dokázali nájsť cestičky, ako si v skromnom živote trochu prilepšiť. „Valuty do republiky legálne prísť nemohli. Keď muzikanti prišli zo zahraničia, hneď ich menili za bony,“ hovorí Milan. „Práve oni boli tí, od ktorých sa bony dali kúpiť,“ dodáva.
Jarmila tiež kupovala bony, aby si mohla dopriať luxusnú kozmetiku, či oblečenie. „Bony sme kupovali vo Vagóne,“ spomína a zároveň dodáva: „Kšeftovali s nimi na záchodoch v tomto podniku. Tí čo chceli bony, vedeli za kým treba ísť. Bolo to také verejné tajomstvo.“
„Môj otec chodil do zahraničia ako šofér, takže sa vedel dostať k valutám. Keď ich vymenil za bony, predali sme ich aj priateľom,“ rozpamätala sa dôchodkyňa Ľudmila. „Vlastne sme vexlovali,“ zamýšľa sa s úsmevom.
„Naša rodina nikdy v Tuzexe nenakupovala, ale susedovci mali rodinu kdesi v zahraničí. Keď som ku nim prišiel a ponúkli ma čokoládou z Tuzexu, bolo to pre mňa čosi výnimočné, trochu som susedovi závidel,“ priznáva Roman.
Foto: ilustračné