EXTRÉMNY zážitok a malý ZÁZRAK: Martin dokázal zletieť z Mont Blancu, VIDEO a FOTO
V rozhovore s Martinom Šulekom sa dočítate aj to, prečo býva paraglajdista s narastajúcou výškou pokojnejší, či ktorý zo svojich preletov považuje za najkrajší.
Martin Šulek pochádza z Čierneho Balogu (okres Brezno), ale už od roku 2008 je Banskobystričanom. Hoci je vyštudovaný ekonóm, živí sa ako motoristický novinár – moderátor, kameraman a strihač na obľúbenom youtubovom kanáli na Slovensku a v Čechách – Garáž.tv, ktorý je známy svojím zakladateľom Rasťom Chválom. Jeho veľkou vášňou je práve paraglajding, ktorý mu učaroval už pri prvom sólo lete a odvtedy je jeho koníčkom číslo jedna.
V rozhovore s Martinom Šulekom sa dozviete aj to:
- kedy sa pre neho stalo lietanie návykové
- čo pri tomto športe považuje za najnáročnejšie
- prečo býva paraglajdista s narastajúcou výškou pokojnejší
- ako dokázal zletieť z Mont Blancu
- ktorý zo svojich preletov považuje za najkrajší
Kľúčová je trpezlivosť
Martinovým posledným veľkým koníčkom bola hudba a bicie. „S kapelou sme hrali na 40tke známej postavičke z Brezna – "Hormónovi“. Práve Hormón je jedným z prvých padáčkárov z môjho rodného mesta a ako poďakovanie nás všetkých z kapely postupne zobral do tandemu. To bol môj prvý let. Páčil sa mi, ale až keď som to mal vo vlastných rukách – všetko: vzrušenie, radosť, adrenalín, strach… až vtedy to bola tá prvá návyková dávka," začal svoje rozprávanie pre spravodajský portál Dnes24.sk.
„Aby som si viac zalietal popri rodine, ťahám padák sem-tam aj do práce a oživujem ním video recenzie o autách,“ vysvetlil.
Za najnáročnejšiu pri tomto športe považuje podľa vlastných slov trpezlivosť. „Trpezlivosť čakať na dobré počasie a dobrý vietor. Trpezlivosť pracovať, keď sú dobré podmienky, ale ty musíš sedieť za počítačom. Trpezlivosť sedieť na kopci a čakať na správnu chvíľu. Trpezlivosť točiť stupák, aj keď je slabý, alebo ťa naopak agresívne pohadzuje. Trpezlivosť krúžiť na jednom kopci, kým sa otvorí okno, možnosti "preskočiť“ na ďalší," vymenoval Martin.
Boj so strachom
„Hneď na úvod som sa slušne dochrámal,“ priznal paraglajdista.
Väčšinou sa podľa jeho slov ale „kocky hádžu“ pred štartom. „Ty sa rozhoduješ, do akých podmienok ideš a do akých nie. Tam je minimálne 50% úspechu. Potom hrajú rolu skúsenosti a zručnosti, ako vieš padák upilotovať aj v náročnejších podmienkach. To zahŕňa aj vyriešenie občasného kolapsu padáku, čo sa dá aj trénovať – nad vodou. Pre jednoduchosť – letieť ráno alebo večer, keď je vzduch pokojný, je úplná pohoda a zvládne to aj začiatočník,“ spomenul so slovami, že letieť na dlhú vzdialenosť v lete cez obed je úplne iná káva. Vzduch je totiž aktívny a turbulentný.
Hoci Martinovi blízki sa o neho boja, jeho žena Kika a dcérka už nie. „Malá ešte netuší, o čo ide a Kika to vie vytesniť. Hovorí, že načo sa bude báť, to nikomu nepomôže,“ prezradil.
Ako priznal, každý z pilotov a aj on sám, sa bojí. „Niekto viac, niekto menej. Samozrejme, závisí to od podmienok. Keď si pokojne kĺžeš vzduchom počas večerného "zletíku“, po strachu nie je ani stopy. Keď ale krotíš stupák, čo ťa ťahá smerom hore niekoľko metrov za sekundu, nejaký strach sa tam nájde," vysvetlil paraglajdista.
„Čím viac máš odlietané, tým menej sa bojíš. Myslím, že priemerne nám trvá tak rok až dva, kým si zvykneme na život v prostredí, kde normálne nemáme čo hľadať. Potom sa to preklopí. Najprv sa bojíš ísť vyššie, lebo (logicky) potom nízko padneš,“ pokračoval Martin. Časom je však človek podľa jeho slov, naopak, pokojnejší s narastajúcou výškou, lebo s ňou ďalej zaletí. „Prípadne ak nastane problém s padákom, máš viac času ho riešiť,“ dodal.
Viac o Martinovom nápade zletieť z Mont Blancu či jeho najkrajšom prelete sa dočítate na nasledujúcej strane.
