Vedúci projektu Cesta zlatej Runy: Nie je to o peniazoch, ale o ochote ľudí
Možno ste už počuli povesť o zlatej Rune. Spája sa s našim mestom a baníckou históriou. O jej oživenie sa pokúša projekt Cesta zlatej Runy. Poznávacie cestičky majú spojiť horehronskú banskú a hutnícku históriu s prírodou a zabudnutými pamiatkami.
Dnes prebehlo rokovanie o rozvojom projekte Cesta zlatej Runy. Ide o projekt zážitkového turizmu. Cieľom občianskeho združenia Horehronská banská cesta, ktoré za projektom stojí, je spojiť banskú a hutnícku históriu s prírodným dedičstvom a kultúrnymi pamiatkami Horehronia vybudovaním poznávacích ciest, na ktorých budú banské pamiatky. Trasa sa bude ťahať tridsiatkou dedín od Medzibrodu, Moštenice, kde boli hámre a bane pre železiarne Hronec cez Ľubietovú až po Telgárt. Srdce celej trasy bude v Banisku v Brezne, skadiaľ by sa návštevníci odvážali do ostatných lokalít.
Výsledkom projektu bude podanie žiadosti o zapísanie historicko-technických baníckych a železiarskych pamiatok, prírodného dedičstva a kultúrnych tradícií Horehronia do zoznamu UNESCO a do zoznamu európskeho parlamentu.
„Rokovanie splnilo svoj účel – prvotné oboznámenie širokého pléna aj starostov obcí aj podnikateľov v rámci cestovného ruchu. Je to ďalší východiskový bod, na to aby sme mohli ďalej pokračovať a robiť jednotlivé lokálne projekty, ktoré následne z tohto zámeru vzniknú,“ zhodnotil vedúci projektu a predseda Horehronskej banskej cesty Ľubomír Longauer. Ako pokračoval Nízke Tatry a Slovenské Rudohorie je popretkávané baňami ako ementál, bolo tu veľa banských a hutníckych diel.
Projekt sa začína tvoriť od jeho centra v Banisku. Horehronská banská cesta si prenajala pozemky od mesta. Obnovuje tu arborétum a vybuduje banský skanzen s množstvom atrakcií. Ako povedal Longauer, skanzen vznikne ešte tento rok. Ako prvé vybudujú lužické sídlo z obdobia 3000 až 1500 rokov pre našim letopočtom a banský vstupný portál. Súčasťou bude aj útulňa, mlyn, taviace pec, ale aj ohnisko na opekačky. Dve akcie pritom už na Banisku zrealizovali – sadenie stromčekov a nainštalovanie búdky susedskej knižnice.
Celý projekt je dlhodobou záležitosťou. Dobudovanie turistickej infraštruktúry vidí Longauer v horizonte piatich rokov. Podali žiadosť o dotáciu z európskych fondov. Schválená im bola vo výške 78 % nákladov. Zvyšok, čiže 22 % financií budú vlastné zdroje. „Nie je to o peniazoch, je to o ochote ľudí,“ dodal Longauer.
