Unikátne dobové FOTO: Ondrejský jarmok v Brezne pred desiatkami rokov
Ondrejský jarmok sa teší veľkej obľube Brezňanov i cezpoľných. Tento rok sa koná už po neuveriteľný 528. krát. Nie vždy však bol samozrejmosťou!
Breznianske námestie sa po roku opäť zaplnilo stánkami aj ľuďmi. Domov sa kvôli jarmoku vracajú aj mnohí mladí, ktorí odišli za prácou či školou. Dnes berieme jarmok ako samozrejmosť. Vedeli ste však, že niekedy na usporiadanie jarmoku dával súhlas kráľ?
Jarmok alebo výročný trh býval vo vopred stanovených termínoch a v minulosti podliehal právu panovníka. Právo usporadúvať výročné trhy zaručil Brezňanom prvýkrát uhorský kráľ Matej Korvín v roku 1488. Išlo o výročný trh na sviatok Nanebovstúpenia Panny Márie (15. august).
Od tohto roku sa mohli, na základe kráľovskej listiny, organizovať v meste aj trhy jedenkrát v týždni a to v sobotu.
Ďalšie výročné trhové dni nám zaručil panovník Ferdinand III. Vo svojej listine z roku 1650 dal možnosť mestu organizovať ešte tri výročné trhy: na 4. pôstnu nedeľu, v nedeľu pred Turícami a na sviatok sv. Andreja Apoštola. Práve posledný pretrval dodnes. Poznáme ho ako Ondrejský jarmok.
V minulosti sa na jarmokoch predával tovar, ktorý ľudia nemohli kúpiť v obchodnej sieti, teda rôzne výrobky remeselníkov (napr. textílie – modrotlač, keramika, kožuchy, remene, kapsy, obuv, výrobky z dreva), poľnohospodárske produkty (ovocie, zelenina, alkoholické nápoje…), priemyselný tovar (textil, kuchynské nádoby, náradie…), živé hospodárske zvieratá (kravy, kone, sliepky…) a podobne.
Tovar sa pritom často rozkladal po zemi (napr. plechový riad) alebo pod jednoduchými prístreškami (plachta a drevená konštrukcia).
V Brezne sa na Ondrejskom jarmoku snažia o dodržiavanie tradície, a tak v strede námestia narazíte na remeselníkov ako sú rezbári, drotári či keramikári. Z roka na rok je však takýchto remeselníkov čoraz menej.
Pozrite si historické zábery Ondrejského jarmoku v našej fotogalérii!
