Skupina historického šermu oživuje minulosť už 15 rokov: Naše dejiny učarovali celým ich rodinám
Viete, čo je to trébouchet či oranger? Počuli ste už o tom, že Loshultská puška nájdená vo Švédsku z prvej polovice 14. storočia bola odliata z bronzu vyprodukovaného v Slovenskom rudohorí? Toto a oveľa viac o histórii zbraní sa aktuálne dozviete v múzeu a ešte aj uvidíte verné kópie.
Skupina historického šermu Berezun z Brezna oslavuje pätnásť rokov. Pri tejto príležitosti pripravili výstavu. Boli sme sa pozrieť na jej vernisáži.
Takto to začalo
„Chodili sme po turistike, hradoch, zámkoch, po chatách. Jedného dňa sa nám zapáčil šerm a tak sme sa rozhodli, že začneme šermovať, nebolo to však také ľahké,“ začína svoje rozprávanie o vzniku skupiny Berezun jeden zo zakladajúcich členov Vladimír Tomčík. Spolu s Miroslavom Kostrom a Vojtechom Benkom založili skupinu historického šermu pred pätnástimi rokmi. „Neskôr sa pridružili členovia rodiny, známi, priatelia. Tí, čo majú vlastné rodiny, tak tým žije celá ich rodina,“ dodal s úsmevom Tomčík. Názov Berezun si vybrali preto, že väčšina z nich sú Brezňania a je to najstarší známy názov nášho mesta z písomnej zmienky z roku 1265.
V začiatkoch sa ich dočasným domov stali knižnice, kde hľadali potrebné informácie. „V knihách boli fotky ľudí, fresiek z kostolov, z ktorých sa ťažko dali zistiť miery a strihy nohavíc, košieľ či prešívaných kabátcov,“ prezrádza Tomčík. To isté platilo pre miery a váhy zbraní. Taktiež v súčasnosti nebolo ľahké nájsť vtedy bežné látky ako čistá vlna, hodváb, ľanové plátno či brokát. Dnes sa vďaka internetu dá všetko vyhľadať oveľa ľahšie. „Pomohli nám aj americké a anglické knihy, ktoré dodnes produkujú vo veľkom množstve, hlavne o európskom stredoveku, čo je dosť zahanbujúce, že v Amerike vychádza viac kníh a u nás, pri zdroji, vychádza absolútne minimum literatúry faktu o histórii,“ myslí si Tomčík.
Strelný prach ako dezinfekcia
Berezun má v súčasnosti 15 aktívnych členov. Venujú sa prevažne druhej polke 15. storočia. Okrem ukážok historického divadelného šermu pod ich rukami ožíva história aj v podobe skonštruovaných zbraní či historických receptov. Zbrane sú pritom funkčnými vernými kópiami originálov. Palné zbrane, ktoré sú k videniu v múzeu navrhol a vyrobil Miroslav Kostra. Prácu skupiny môžete vidieť tiež v Starej Ľubovni, Beckove aj na francúzskom hrade Baux en Provance
Bližšie o zbraniach porozprával priamo ich zhotoviteľ. „Keď sme nastreľovali oranger na Beckove so zhruba jednokilovou horiacou guľou, výškový dostrel bol asi 60 metrov a diaľkový 70 – 80 metrov.“ Kostra prezradil napríklad aj to, že Číňania pôvodne vyvíjali strelný prach ako elixír mladosti a namiesto uhlia doň pridávali semienka olejnatých rastlín. Britské kráľovstvo používalo zas strelný prach na čistenie podpalubia, kde boli vždy potkany, pleseň a hniloba. Podpalubie natreli octom zmiešaným so strelným prachom, čo bola jediná ich dezinfekcia, ktorú v tej dobe poznali. Takéto „upratovanie“ robili každé dva týždne.
Výstavu Zbrane a zbroj si môžete pozrieť v Meštianskom dome Horehronského múzea do 27. júna každý pracovný deň od 8.00 do 16.00.
