Skrytý potenciál Horehronia: Dočkáme sa obnovenia TÝCHTO pamiatok?
Štúdia mapuje pozostatky bývalého Pohorelského železiarskeho komplexu, ponúka návrh obnovy niektorých objektov a revitalizáciu historického parku v Pohorelskej Maši.
V piatok 15. mája 2020 sa v Pohorelej uskutočnila prezentácia architektonickej štúdie pod názvom Coburgovská železná cesta Horehroním.
Štúdia prepája jednotlivé objekty v rámci tematickej trasy, ktorá by mohla byť skvelým nástrojom na naštartovanie turistického ruchu v tejto časti regiónu.
Významné puto so Slovenskom
Vízia tohto projektu zaujala viaceré subjekty na čele s krajskou organizáciou cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus, obcou Pohorelá, DSS Pohorelská Maša či Múzeom vo Svätom Antone. Vznik štúdie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Aristokratická rodina Coburgovcov bola významne spätá so Slovenskom. Zanechali po sebe krásne sídla, finančne podporili stavbu niekoľkých kostolov a boli počas svojej doby i významným zamestnávateľom.
Na Horehroní vlastnili prosperujúci Pohorelský železiarsky komplex. Jeho centrum bolo práve v Pohorelskej Maši, kde si postavili reprezentatívne sídlo a kostol.
Coburgovci boli poľovníci s blízkym vzťahom k prírode a práve to bol pravdepodobne impulz k vybudovaniu estetického oddychového parku so vzácnymi drevinami v blízkosti ich sídla. V parku situovali budovu správy majetku alebo takzvanú kúriu, ktorá je dnes vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Historické pamiatky
Existenciu tohto komplexu dodnes pripomínajú zaujímavé architektonicky hodnotné objekty. Niektoré z týchto budov súviseli priamo so železiarskou výrobou, iné dodnes reprezentujú pamiatku na hámorníkov, na ľudí, ktorých práca v hutách či hámroch živila.
Do železiarskeho komplexu patrilo sedem osád vrátane Polomky – Hámra, Pohorelej, Vaľkovne, Novej Maši, Zlatna, Švábolky či Červenej Skaly.
„Podporujeme vznik projektov, ktoré môžu pomôcť rozvíjať cestovný ruch. Šľachtický rod Coburgovcov tvorí dôležitú súčasť minulosti nášho regiónu. Samotná cesta upriamuje pozornosť na významné miesta a objekty, na priemyselné dedičstvo, viditeľne odlišné od ostatných stavieb v regióne. Veríme, že sa nám vďaka postupnému odkrývaniu stôp a upozorňovaniu na konkrétne zaujímavosti tejto etapy histórie a jej popularizáciou podarí prerozprávať zaujímavý príbeh železiarstva na Horehroní,“ dodáva Ivica Krištofová, riaditeľka Horehronského múzea v Brezne.
Na ďalších krokoch týkajúcich sa realizácie jednotlivých častí štúdie bude Oblastná organizácia cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE spolupracovať s Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja. Tematická trasa bude zároveň súčasťou ponuky krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus v produktovej línii Stopy dejín.
