Rekonštrukcia komunitného centra postavila poslancov pred dilemu: Čítajte, ako rozhodli

Na pondelkovom mestskom zastupiteľstve mali poslanci na stole dva body týkajúce sa marginalizovaných skupín v Brezne. O výstavbe nájomných bytov pre Rómov sme vás informovali už včera. Druhým projektom je rekonštrukcia komunitného centra.

Minimálne 5 % pôjde z mestskej kasy

Mestskí poslanci v pomere 16:2 súhlasili s realizáciu projektu Rekonštrukcia objektu Komunitného centra, Zadné Halny 11 a so zabezpečením spolufinancovania projektu zo strany mesta. Zároveň schválili žiadosť mesta o nenávratný finančný príspevok v rámci aktuálnej výzvy Regionálneho operačného programu na realizáciu projektu. Schválené bolo tiež financovanie projektu vo výške celkových výdavkov viac ako 215-tisíc eur. Z toho výška celkových oprávnených výdavkov na projekt je vyše 204-tisíc eur. Minimálne 5 % z celkových oprávnených výdavkov musí pritom dať mesto, čo je viac ako 10-tisíc eur.

Komunitné centrum sa nachádza v budove bývalej materskej školy. O rekonštrukcii tejto budovy bola na zastupiteľstve reč už v minulosti. Vtedy však bol tento zámer zamietnutý, pretože náklady a teda aj miera spolufinancovania projektu zo strany mesta boli rádovo vyššie.

Zmena musí prísť

Projekt rekonštrukcie podporila mestská poslankyňa Mária Majerčíková, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ako uviedla komunitné centrum nevyužívajú len rómsky spoluobčania, ktorí sa tam vzdelávajú, ale aj iné komunity a občianske združenia. Priestory sa okrem toho využívajú pri voľbách a organizujú sa tu aj rôzne podujatia, navyše ide o mestskú budovu. „Z ekonomického hľadiska je výhodné pokiaľ mesto dostane prostriedky na zhodnotenie svojho vlastného majetku. Udržateľnosť projektu je len 5 rokov a po ich uplynutí môže mesto budovu predať, alebo využiť akýmkoľvek iným spôsobom.“

To, že ide o majetok mesta, ktorý sa neplánuje asanovať ani predať a udržateľnosť projektu je päť rokov hovorí v jeho prospech aj podľa mestského poslanca Jána Králika. Ako povedal za ten čas sa okrem toho môže zmeniť aj štátna sociálna politika. „Verím, že sa musí niečo iné stať, lebo nás rómska skupina vyžerie zvnútra.“ Napriek tomu, sa jeho rozhodnutie nerodilo ľahko. „Ak to schválime v očiach občanov podporíme Rómov, nie majoritu, ak to nechválime, je to trošku na škodu, lebo tých 95 % finančných zdrojov z Európskej únie jednoducho nedostaneme.“ Ako podotkol komunitné centrum musí byť ale pod dozorom, aby sa za tých päť rokov nezdevastovalo. „Keď tejto komunite poviete, že je to pre nich, tak sa to stáva ich.“

Svetlý bod

Podľa slov mestskej poslankyne Evy Skačanovej, keďže rómska komunita v meste je, treba s ňou pracovať a nie tváriť sa, že ju nemáme alebo ju ignorovať. „Toto je jediné miesto, ktoré vidím ako svetlý bod, pretože to môžem povedať zo svojej praxe, pracuje sa tu so všetkými vekovými kategóriami. Centrum slúži na to, aby sa tu títo ľudia naučili niečo, čo nevedia, nedokážu alebo sa nemajú kde naučiť. Myslím si, že tento projekt aspoň sčasti rieši rómsku problematiku.“

Podľa mestského poslanca Milana Hašana to absolútne nepomôže, aby rómska komunita rástla v správaní. „25 rokov som učil túto komunitu. Viem veľmi dobre, že do nich môžete vtĺkať všetko možné a nenaučia sa to, je to v nich.“ Mestský poslanec Jozef Tokár to považuje za vyhodené peniaze, ktoré sa míňajú účinku. „Rómsku problematiku treba riešiť iným spôsobom ako zvyšovaním kvality služieb v sociálnej oblasti poskytovanej Rómom.“ Napriek výhradám sa k návrhu priklonila aj mestská poslankyňa Eva Wolframová. „Je smutné, že sú tieto výzvy nastavené pre rómsku komunity, aspoň však využime možnosť zrekonštruovať objekt a investovať do svojho. Ja to podporím, aj keď mám čiastočne taký názor ako kolegovia.“

Foto: ilustračné