Povstalecké Brezno: Ani naše mesto nebolo ušetrené od bojových hrôz

„Brezno bolo významným strediskom protifašistických bojov na Horehroní. V kasárňach sa vyzbrojilo viac ako 20 tisíc vojakov z Pohronia a Gemera pre front SNP. V noci z 25. na 26. augusta sa breznianska posádka ako prvá na Slovensku pripojila k povstalcom,“ opisuje situáciu novinár Daniel Rakyta, ktorý sa zaoberá problematikou SNP už niekoľko rokov.

Poľná nemocnica na Rázusovej ulici

Pre potreby SNP sa v priestore Rohozná – Krtičná, vybudovalo núdzové letisko, ktoré prijímalo vojenský materiál dopravovaný vzdušným mostom zo Sovietskeho zväzu. Na Rázusovej ulici sídlila povstalecká poľná nemocnica. „Brezno bolo sídlom štábu partizánskej brigády Jánošík veliteľa nadporučíka Ernesta Bielika, ktorý sídlil v Bujakove a 2. taktickej skupiny povstaleckej armády,“ dopĺňa informácie Rakyta.

Brezniansky iluzionista premenil popol na zástavu

V priebehu SNP v Bujakove vystúpilo Frontové divadlo a zahralo občanom z okolitých obcí a najmä partizánom tri vystúpenia. „Členom divadla bol i brezniansky iluzionista Ján Chovanec, ktorý svoje vystúpenia zakončoval spálením novín Gardista a zo spáleného popola vyčaril československú a sovietsku zástavu,“ uviedol Rakyta. Spolu s Chovancom účinkovali Andrej Bagar, František Zvarík, Štefan Móži a mnohí ďalší speváci, muzikanti a herci.

Padlých pripomínajú pomníky

„Aj po obsadení fašistickým vojskom 25. októbra zostalo mesto dôležitou základňou v pomoci partizánom v okolitých horách. Fašisti v tom čase mnohých obyvateľov zatkli a zavraždili,“ vysvetľuje Rakyta. Na mieste najväčšej masakry pri ceste medzi Breznom a Michalovou na Krtičnej je pomník. „Neďaleko letiska Krtričná havarovalo 16. októbra 1944 sovietske lietadlo z muníciou. Zo šiestich členov posádky zahynuli traja,“ povedal Rakyta. Pochovaní sú v spoločnom hrobe na novom cintoríne, kde okrem hrobu týchto letcov je tiež náhrobný kameň francúzskej partizánke Elizabeth Blahovej zavraždenej nemeckými fašistami v roku 1944.

Mesto oslobodili sovietske a rumunské jednotky 31. januára 1945. Na námestí M. R. Štefánika je pomník padlým v SNP a pred budovou Horehronského múzea túto skutočnosť dokumentuje pomník padlým v podobe kamennej ruže. „Na nádvorí bývalých kasárni postavili pomník v podobe pyramídy, z opracovaných kvádrov, s mramorovou tabuľou, ktorá hlása, že pred vypuknutím SNP bol veliteľom posádky v týchto kasárňach major Samuel Sekuris, ktorý úzko spolupracoval s partizánmi na Horehroní. V roku 1945 zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen. Vďaku padlým v boji proti fašizmu na území mesta symbolizujú aj ďalšie pomníky a pamätné tabule,“ opisuje Rakyta.

Nezmazateľná história

„Nemecký fašizmus zanechal i v Brezne strašné stopy. Nenaplnilo sa očakávanie obyvateľstva, že mesto bude ušetrené od bojových hrôz. Bombardovanie, sedemtýždňový front, ostreľovanie mesta a ťažká okupácia spôsobili obyvateľstvu mnoho sĺz a bolestí,“ dodal na záver Daniel Rakyta.

Oslavy 69. výročia SNP v Brezne

Naše mesto na dnes zorganizovalo Oslavy 69. výročia Slovenského národného povstania. O 15.00 prebehne pietny akt kladenia vencov k pamätníku „Partizána“. Následne bude mať príhovor primátor Brezna a hostia. Kompletný program nájdete na stránke mesta.

Turistický oddiel Čierny Balog v sobotu organizuje 40. ročník Pochodu vďaky po stopách SNP (Jánosíkova slza). Pripravené sú tri trasy, z ktorých si účastníci môžu vybrať. Na Klenovskom Vepri navštívia studničku Jánošíkova slza, podľa rovnomennej povesti Ladislava Ťažkého.

Trasa A: Tlstý javor – Tri Chotáre – Machnáčov grúň – Klenovský Vepor – Boldiška.
Trasa B: Zbojská – Chlpavice – Blatá – Klenovský Vepor – Kýčera – Boldiška.
Trasa C: Dobroč – Veľký Tajch – Klenvoský Vepor – Boldiška.

Foto: Archív Múzea SNP