Poslanci riešili výstavbu nájomných bytov pre Rómov: Obávajú sa ďalšieho domu hrôzy
Pondelňajšie mestské zastupiteľstvo bolo relatívne krátke, ale nie bezbolestné. Na programe mali poslanci len štyri body. Z toho dva sa dotýkali marginalizovaných skupín, jeden priamo rómskej komunity, išlo o výstavbu nájomných bytov práve pre týchto občanov.
Mesto dostalo možnosť čerpať financie z Európskej únie na výstavbu nájomných bytov pre marginalizované rómske komunity. Touto témou sa už zastupiteľstvo zaoberalo v minulosti. Nebolo však prijaté ani kladné ani záporné stanovisko. Keďže však vyšla výzva Regionálneho operačného programu a termín podania žiadosti bol kritický, bolo potrebné, aby poslanci dali konečné stanovisko.
Noví nájomníci by museli splniť kritériá
Celkové výdavky na projekt boli vyčíslené na 633 600 eur. Mesto by projekt spolufinancovalo minimálne piatimi percentami, čo vychádza 31 680 eur. Nájomné byty mali byť situované buď v lokalite Hlavina II alebo v Predných Hálnach 10 (dom hrôzy).
V týchto bytoch by pritom 80 % nájomcov museli tvoriť marginalizované rómske komunity. Nájomcovia by boli vyberaní na základe vopred určených kritérií (existencia pracovnoprávneho vzťahu, povinná školská dochádzka detí, bezúhonnosť…). Bývanie by bolo regulované, čiže by tam mohli bývať len rodičia, resp. druh s družkou a ich deti. Ako podotkol aj brezniansky primátor, je otázne, či by vôbec v Brezne našli dostatok marginalizovaných rodín, ktoré by spĺňali dané požiadavky.
Majorita minoritou
Obe vybrané lokality pre stavbu spadajú pod volebný obvod mestskej poslankyne Márie Majerčíkovej. Z ekonomického hľadiska by to bolo podľa nej pre mesto výhodné. „Druhá vec je tá, že táto časť mesta je dlhodobo zaťažovaná našimi rómskymi spoluobčanmi. Marginalizovanou skupinou sú tu nerómovia.“ Ako ďalej pokračovala, najväčšou túžbou všetkých je asanácia domu hrôzy Predné Halny 10. Keďže sú však tieto byty vo vlastníctve občanov, ktorí tam bývajú, nedá sa to žiadnym spôsobom legislatívne docieliť. Postavenie novej bytovky sa podľa Majerčíkovej javilo ako určité riešenie za podmienky, že by sa tam nasťahovali obyvatelia PH 10, to však mesto nevie zabezpečiť, keďže nový obyvatelia musia spĺňať určité podmienky.
„Pre mňa osobne aj pre ľudí, ktorá tam žijú a chodia okolo, absolútne neprichádza do úvahy, aby tu bola postavená ďalšia bytovka pre rómskych spoluobčanov a zároveň zostal aj tzv. dom hrôzy.“ Ako ďalej dodala je to zaujímavé pre tých Rómov, ktorí sa snažia a pracujú, ale žiadne podobné veci sa nerobia pre bielych. „V tomto meste je problém vyčleniť z rozpočtu 2 až 5-tisíc eur na zaplátanie ciest a chodníkov, čím by sa niečo spravilo pre občanov, ktorí tu žijú, pracujú a odvádzajú dane.“
Poslanec Jozef Tokár vyslovil obavu, že ak v Brezne vytvoríme Rómom dobré podmienky a postavíme bytovku, tak sem môžu prísť aj Rómovia z iných okresov. „Myslím si, že treba vytvárať podmienky aj iným mladých rodinám, nie len rómskym.“ Podľa neho sa v súčasnosti vynakladané prostriedky na riešene rómskej problematiky míňajú účinkom. Hlavný problém vidí v tom, že sa im oplatí nepracovať, pretože podľa jeho slov sa dá krásne vyžiť zo sociálnych dávok.
Majú to v krvi
Podľa poslanca Dušana Švantnera treba rómsku problematiku riešiť iným spôsobom, ako takým, že jedným dávame byty, aby ich vybývali a na tých, ktorí sa snažia maximálne postarať o svoje obydlie sa nedostáva. „Ak presťahujeme obyvateľov domu hrôzy do nových bytov, tak to bude ďalší dom hrôzy, oni to majú v krvi, že si nepôjdu kúpiť drevo a pôjdu kúriť tým, čo okolo seba nájdu.“
Proti návrhu zahlasoval aj poslanec breznianskeho zastupiteľstva Ján Králik. Podľa neho nie je riešenie postaviť Rómom byty a darovať im ich, pretože darované si nevážia. „Darovaný byt Róm zlikviduje za dva roky, ale keď si sám postaví kolibku, vydrží mu 30 rokov, pretože priložil ruku k dielu.“ Problém vidí v nerozumne nastavených zákonoch. „Je to nejaký výkrik, dáme vám peniaze, máme na to finančné prostriedky, postavte to, ale nám to dáva do vienka strašne veľa problémov, ktoré treba riešiť. Treba si uvedomiť, že súčasná nálada u nás je voči tejto komunite zlá, a to nemá nič spoločné s rasizmom.“ Ako ďalej pokračoval Rómovia tu bývali odjakživa a bývalo sa s nimi bez problémov. Podľa neho sa to zmenilo sociálnou politikou všetkých doterajších vlád. „Kým toto štát nezmení, tak my sa tu môžeme aj pokrájať na úrovni mesta.“
Mestské zastupiteľstvo nakoniec neschválilo predloženie žiadosti mesta o nenávratný finančný príspevok v rámci výzvy a teda ani spolufinancovanie projektu výstavby nájomných bytov pre marginalizované skupiny. To znamená, že aktuálne sa žiadne byty pre Rómov u nás stavať nebudú.
Foto: ilustračné