Keď sa richtárova dcéra postavila Turkom. Povesť o Breznianke, ktorá zachránila mnoho životov

Nedávno sme vám priniesli článok v ktorom sme vám prezradili takmer neznáme povesti o vzniku Brezna a aj o hrdinskom rytierovi Bomburovi. V útrobách Horehronského múzea sme natrafili na ďalšiu povesť, ktorá je v dnešnej dobe takmer zabudnutá. Počuli ste už o Aničke? Podľa povesti si zaslúži, aby ste ju poznali.

Tlupa Turkov

„Ako blesk rozniesla sa Breznom správa, že divoká tlupa Turkov blíži sa k mestu. Všade nastal ruch, krik, ozýval sa plač žien a detí, lebo každý vedel, čo ho čaká, ak sa za brány mesta dostane Turek.“ píše sa na úvod povesti.

V tom čase sa dokončievali opevňovacie práce mesta . Vodca tureckého pašalíka odkázal obyvateľom, aby sa dobrovoľne vzdali. Všetci dobre poznali ukrutnosti, ktoré páchali na bezbrannom ľude Turci. „Na výzvu mestskej starešiny a richtára mesta sa prihlásil brezniansky občan Ďuro Surovec, ktorý sa podujal vojsť do tureckého stanu a urobiť tam paniku, aby tak zachránil mesto a jeho obyvateľov od pohromy. Vzal si ostrý krivák a večer sa pomaľučky ťahal cez hustý les k táboru Turkov.“

Ďurkovi sa podarilo vtiahnuť do húštini jedného z Turkov, obliecť si jeho úbor a prepašovať sa do tábora. Turci ho však spoznali skôr, ako stihol vytiahnuť krivák. „Blysla sa vzduchom krivá šablička a Ďurkova hlava odpadla na zem. Hlavu napichli Turci na vysokú zástavu a túto postavili na cestu, vedúcu do Brezna. „

Telo priviazali o koňa a pustili do Brezna. V meste zavládlo strašné zdesenie, keď pricválal kôň so zohyzdeným telo. Ľudia chodili plačúci a v očakávaní, čo bude ďalej. „Tu prišla medzi starších mesta na mestský dom richtárova dcéra, zahalená do tmavého plášťa. Na jej tvári bolo vidieť, že posledné dni zanechali na nej viditeľné stopy. Kdeže by aj nie! Ďurko bol Aničkin snúbenec. Tak sa totiž volala richtárova dcéra. „

Krutá pomsta

Anička prehlásila, že sama pôjde do tábora Turkov a pozbaví mesto a jej obyvateľov toľkej hrôzy. Bola rozhodnutá kruto pomstiť smrť svojho snúbenca hoc by mala aj zahynúť. Musí konať pomstu a rodné Brezno zbaviť tureckej krutosti.

Anička sa obliekla do najkrajších šiat. Ozdobila sa jagavými šperkami a vydala sa smerom k Tureckému táboru sama, sama jedinká. Chcela totiž, aby ju turecké stráže lapili. Tak sa aj stalo. Turecký vezír žiaril od blaženosti, keď mu stráže priviedli toto utešené kvieťa od brehov Hrona.

"Dieťa moje, vezmem si ťa so sebou do tureckej zeme. Si diamantom, ktorý musí byť presadený z týchto biednych chatrčí do zlatých palácov s perzskými kobercami. Ty budeš svietiť ako slnko. Veď v tej slovenskej zemi by si od chudoby zahynula. Tam nemáš miesta, ty len slniť moje starnúce telo…“

Dole skaliskami

Bola jasná noc a mesiac osvetľoval rozložené turecké vojsko. Keď sa blížila polnoc, skryl sa za mračná a ostala tma. Turci sa pohli na koňoch, aby prekvapili spiacich Brezňanov a viedla ich Anička.

„Medzi Valaskou a Breznom na ľavej strane Hrona, vypínajú sa k výšinám mohutné skaliská, ktoré zívajú prázdnou hĺbinou. Sem mierila Anička a hnala sa v čele tureckých jazdcov v divom cvale. Jej zlatými kaderami povieval vietor, z očú žiarila radosť a v srdci spievala matkina pieseň spokojnosti. A už už bola na skaliskách. Turci za ňou v tom šialenom rozbehu. Skok – dva a kone sa rútia strmými skaliskami…“

Ráno našli mešťania pod skalami pomliaždené telá. Medzi nimi aj Aničku. „Diamant nebude svietiť v cudzej zemi, ale ostane doma v chudobnej a tvrdej zemi rodného kraja, na brehoch striebristého Hrona. Vďační rodáci z Brezna, vykopali pre Ančku a jej Ďurka spoločný hrob povyše mesta, na ktorom podnes kvitnú prvé jarné kvietky…“

Môže vás zaujímať:

Zaujímavosti o pôvode nášho mesta. Poznáte povesti, prečo sa Brezno nazýva Breznom?

HLASOVANIE: Brezno odhalilo nové logo so zvonicou. Páči sa vám?

Zdroj: Horehronské múzeum Foto: ilustračné