FOTO: Brezňanka ukázala veľké srdce. Čo urobila s vlasmi, by nedokázal hocikto
Hovorí sa, že vlasy sú korunou krásy. Mladá Brezňanka Tina sa však tých svojich dobrovoľne vzdala. Prečo sa odhodlala k tomuto kroku?
Tina Kovalančíková z Brezna (24) ukončila štúdium telesnej výchovy a geografie na UMB v Banskej Bystrici. Aktuálne žije v Českej Republike a pracuje v škôlke a popri tom aj ako lektorka vedeckých krúžkov pre deti. Na základe svojho súcitu a postoja k životu, sa rozhodla urobiť niečo krásne. Darovala vlasy onkologickým pacientom.
Stretla si sa v kruhu svojich blízkych, s nejakým onkologickým ochorením?
Keď sme boli deti, mala som kamarátku a tá ochorela na leukémiu. V škole sme sa rozprávali o chorobách. V tom čase so zapletenými dvoma dlhými vrkočmi, som sa prihlásila a povedala, že poznám dievčatko, ktoré je veľmi choré, a preto nemá vlasy. Učiteľka mi položila otázku, či by som jej dala tie svoje. Povedala som, že áno. Táto udalosť sa mi vynorila v spomienkach, keď som začala riešiť spoluprácu so salónom v Čechách. Okrem iného moja babka úspešne prekonala onkologické ochorenie. Hoci veľmi schudla, stále je fantastická.
Ako si sa dozvedela o takomto druhu pomoci a povedala si si, že by bolo fajn darovať vlasy?
Videla som video, kde pre choré dievčatko vyrobili parochňu. Vlasy boli od darkyne. Pohľad na tú nevýslovnú radosť, kedy malá dostala parochňu a svojím spôsobom aj nový vzhľad a s ním aj novú silu ďalej bojovať, ma inšpiroval. Hneď po zhliadnutí videa som pátrala po informáciách o tom, aké podmienky musím spĺňať.
Ako si postupovala ďalej?
Kontaktovala som salón. Spolupracuje s Nadačným fondom Šance onkoláčkům v ČR. Dozvedela som sa, že vlasy musia mať dĺžku viac než 40 cm. Moje boli dlhé zhruba 43 cm. Dohodli sme sa, že počkám do leta, aby ešte narástli a potom ideme na to. Objednala som sa teda na máj. Vlasy im stačí odstrihnuté aj poslať, ale ja som to chcela absolvovať „se vším všudy“.
Ako reagovalo tvoje okolie?
V mojom okolí o tom vedela len blízka rodina, priateľ, dve kolegyne, a to je všetko. Prijali to maximálne pozitívne. Priateľ ma v tejto myšlienke podporoval a kolegyne neveriacky krútili hlavou. Skonštatovali, že mám odvahu a že je to pekné a šľachetné.
Bolo jednoduché sa na to odhodlať?
Mala som trošku obavy, priznávam. Tie ale pramenili najmä z toho, aby som sa páčila môjmu chlapovi. Typická žena.
Ako si vlasy nájdu novú majiteľku?
Nemôžeš si vybrať pacientku, ktorej to daruješ. Adeptku vyberie salón. Z tvojich vlasov nevznikne hneď super moderná parochňa. Na to, aby parochňa vznikla, sú vlasy z jednej hlavy málo. Keď salón disponuje rovnakým typom a farbou vlasov, tak aj za pomoci tých tvojich vytvoria parochňu, ktorú potom na danej osobe upravia. Niekedy to môže trvať aj dva mesiace, kým sa vlasy k niekomu dostanú.
Ako si sa potom, čo si vlasy darovala, cítila?
Je to geniálny pocit. Urobiť niečo také, nie pre obdiv. Skôr preto, že kdesi v duši vieš, že ak by si sa ty ocitla v danej situácii, chorá, unavená, odkázaná na „zázraky“ medicíny, prírody alebo osudu, v podstate odpísaná z bežného života, bez možnosti venovať sa koníčkom a všetkým tým ľahkovážnym veciam a témam, tak by si chcela, aby ti niekto pomohol. Zdravie to nikomu nevráti, ale môže to vrátiť sebavedomie. No a s tým je potom podľa mňa spojená chuť bojovať ďalej a nevzdávať sa. Mať „znovu“ vlasy pre mňa symbolizuje väčšiu možnosť, zaradiť sa späť do života bez zvedavých pohľadov a nepríjemných otázok. Áno, svojim spôsobom splynúť s davom, ale v tomto prípade je to asi žiaduce.
Urobila by si to znovu?
Urobila by som to aj stokrát. A teším sa, že moje okolie to prijalo maximálne pozitívne. Rodina, priatelia aj ľudia v práci. V škôlke je to zábavné, pretože deti sú malé a úprimné bytosti bez hanby. A hlavne sú zvedavé. Keď vám päťročný chlapec povie, že je to „husté“ a ďalší zhodnotí: „vypadáš jak takový frajerský chlápek, co jede na pivo“, tak sa na tom pobavíte. A potom, keď vás 10 detí naraz so záujmom hladká po vlasoch a vidíte, že sú z toho nadšené, je to veľmi dojímavé.
Pomáhaš onkologickým pacientom aj iným spôsobom?
Inou formou na onkológiu neprispievam. Vyzbierané peniaze podľa mňa málokedy idú tam, kam sú určené. Viď istá zbierka spred pár rokov… Peniaze nie sú všetko a nie sú jedinou možnosťou pomôcť. Toto je možno netradičný spôsob, ale pri strihaní som sa dozvedela, že počet darkýň je vysoký . Chodia dámy nielen z Česka, ale aj zo Slovenska. Niektoré len posielajú vlasy. Páči sa mi, že sú ľudia ochotní niečo takto fyzicky a osobne urobiť pre neznámu bytosť.
Pozrite si nový imidž mladej Brezňanky v priloženej fotogalérii!
