Bukové pralesy zapísané v UNESCO majú svoju striebornú mincu: Víťazný návrh vytvoril výtvarník z nášho regiónu!
Karpatské bukové pralesy, ktoré sú zapísané od roku 2007 v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, majú svoju striebornú zberateľskú mincu. Víťazný návrh vytvoril pritom výtvarník z nášho regiónu. Pozrite, čo je na minci vyobrazené.
Karpatské bukové pralesy, ktoré sú zapísané od roku 2007 v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, majú svoju striebornú zberateľskú mincu. Odprezentovali ju v átriu budovy Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave, kde bol aj prvý deň predaja mince v nominálnej hodnote 10 eur s hmotnosťou 18 g a priemerom 34 mm.
Aj ďalšie návrhy
„Zišli sme sa pri tejto milej príležitosti a vítam tu aj numizmatikov. Minca je výsledkom dlhodobej spolupráce nášho ministerstva s Národnou bankou Slovenska a Mincovňou Kremnica. Prírodná tematika je takto zobrazovaná od roku 1994. Táto minca je pripomienkou na výnimočnú udalosť zápisu UNESCO aj pripomenutie tejto významnej lokality. Vážim si všetkých, ktorí prírodu chránia, aj ju rešpektujú,“ uviedol v príhovore minister životného prostredia Peter Žiga.
Vo vlaňajšej verejnej súťaži sa víťazným stal návrh od Karola Lička. Dve tretie miesta porota udelila výtvarníkom Márii Poldaufovej a Klimentovi Miturovi. Ďalšie dve ceny získali autori Michal Gavula a Pavel Károly. Ich sadrové návrhy mincí boli vystavené počas slávnosti.
„V máji budeme realizovať vydanie mincí podľa dvoch tretích návrhov,“ prisľúbil riaditeľ Mincovne Kremnica Vlastimil Kalinec.
Stromy aj rys
Víťaz súťaže Karol Ličko uviedol, že to nebol jeho prvý realizovaný návrh s lesnou tematikou a na minciach mu vydali niekoľko národných parkov.
„Na tento návrh som si vzal ako interiér starého lesa rozpadávajúce sa stromy a mladé výhonky buka aj s bukvicami. Na druhú stranu som dal rysa,“ povedal výtvarník z obce Beňuš pri Brezne.
Minca pripomína jedinečnú lokalitu pôvodného prírodného lesa. Karpatské bukové pralesy sú výnimočné tým, že vytvárajú reťaz desiatich samostatných lokalít lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Ide o vzácny prípad ukážok pralesov na relatívne malom cezhraničnom slovensko-ukrajinskom území. Ich hlavnou drevinou je buk lesný, kde sú stromy rekordných rozmerov s mimoriadnou hrúbkou kmeňov a výškou až 58 metrov, čo je najväčšia výška buka lesného na svete. Spolu s jedľou bielou vytvárajú vzácne bukové a jedľovo-bukové spoločenstvá.
Útočisko pre operencov
Predmetom ochrany sú vzácne zachovalé porasty pralesovitého charakteru s výskytom unikátnych exemplárov listnatých stromov – javor, jaseň, brest. Veľké množstvo mŕtveho dreva predstavuje živnú pôdu pre tisícky húb a útočisko pre vzácnych operencov, ako sú muchárik malý, sova dlhochvostá či ďateľ bielochrbtý. Množstvo chránených druhov, ktoré sú inde ohrozené vyhynutím alebo vyhynuli, sa v nich stále nachádza.
Bilaterálne svetové prírodné dedičstvo tvoria na území Slovenska štyri lokality bukových pralesov: Stužica (na ploche 761 hektárov), Havešová (235 ha), Rožok (109 ha) sú súčasťou Národného parku Poloniny a prales Vihorlat (400 ha) je súčasťou rovnomennej chránenej krajinnej oblasti. Ďalších šesť je v susednej Ukrajine (Čornohora, Kuzyj-Tribušany, Maramoroš, Stužica-Užok, Svidovec, Uhoľka-Široký luh).