Aktivista Jerguš Ridzoň z Brezna: Mladí ľudia vedia robiť veľké veci

Zdroj: archív Jerguša Ridzoňa

Jerguš Ridzoň (20) je na prvý pohľad obyčajný mladý muž. Rodený Brezňan študuje vo francúzskej bilingválnej sekcii Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Od svojich rovesníkov sa však líši svojou chuťou zapájať sa do verejného diania a množstvom aktivít, ktorým sa venuje. Rozhodli sme sa ho preto vyspovedať v rozhovore.

Už počas strednej školy sa venuješ mnohým činnostiam ako aktivista. Spomeň niektoré…

Mojími úplne prvými aktistickými počinmi bolo organizovanie rôznych diskusií pre rovesníkov na rôzne spoločenské témy. Neskôr to boli drobné akcie a iniciatívy v spoločenskej, alebo kultúrnej sfére. Potom to bola pomoc pri porážke Kotlebu vo voľbách do BBSK a víťazstvo Jána Luntera. Nakoniec som pomáhal pri organizácií protestov a momentálne hľadáme spôsoby, ako pomôcť ľuďom v regiónoch.

Kedy si si uvedomil, že ťa zaujíma verejné dianie?

O verejne dianie sa zaujímam, odkedy si pamätám. Ak to mám položiť niekam presnejšie na časovú os, okolnosti vzniku vlády pani Radičovej som sledoval podrobnejšie, a to som mal okolo 12 rokov. Veci verejné som sledoval už predtým, ale vôbec som tomu nerozumel. Pamätám si však, že v tomto období som už aspoň trochu chápal súvislostiam.

Myslíš, že sa mladí ľudia v našom meste dostatočne zaujímajú o to, čo sa v deje v Bystrici či na Slovensku?

V Banskej Bystrici žijú skvelí mladí ľudia. Je to spôsobené možno aj tým, že ako spádová oblasť regiónu priťahujeme najviac mozgov. Je tu množstvo príležitostí aj už existujúcich organizácií, kde sa môžu mladí aktivizovať. Napriek tomu musím bohužiaľ konštatovať, že väčšina mladých ľudí berie verejné dianie celkom na ľahkú váhu. Sú medzi nami takí, ktorí sa angažujú, robia skvelé veci a obetujú tomu skutočne veľa, na druhú stranu väčšina mladých to absolútne nerieši. Prial by som si, aby mladí venovali viac času sledovaniu verejného diania. Tento svet raz preberieme od našich rodičov práve my, musíme byť pripravení. Ja napríklad každé ráno v sprche počúvam podcast so zhrnutím predošlého dňa. Človek sa k podobným veciam rýchlo dopátra a zaberie mu to päť minút denne.

Ako vnímaš súčasnú politickú situáciu?

Naša politická situácia je v dnešnej dobe nesmierne náročná. Žijeme v prepojenom a globalizovanom svete, kde môžme vedieť, čo sa kde stalo doslova za pár sekúnd. Sme ale nesmierne ohrozovaní nepravdivými správami a doteraz sme neprišli na bezpečný a správny postup, ako sa s touto situáciou vysporiadať. Ľudia majú problém komukoľvek uveriť, zabudli sme žiť spoločne, žijeme len vedľa seba.

Naša krajina je nádherná a skvelá, lenže je zle riadená. Našim predstaviteľom nie vždy ide úplne o kolektívny záujem. Častokrát lojálnosť a stranícka príslušnosť hrajú väčšiu úlohu pri výbere riadiacich funkcionárov rôznych inštitúcií ako ich odbornosť. Niektorí naši politici si myslia, že túto krajinu vlastnia a podľa hesla: “Vyhraj voľby a môžeš všetko” robia veci, ktoré po nich budeme musieť ešte dlho naprávať. Nerieši sa tu vzdelanie, zdravotníctvo, ale ani rómska problematika. Spoločnosť je sklamaná a nahnevaná. Doteraz si mysleli, že im všetko prejde, ale po tom, čo sme im ukázali, že sa vieme zjednotiť, je im jasné, že si nemôžu dovoliť úplne čokoľvek. Určite cítia, že sa blíži ich koniec a urobia čokoľvek, len aby nemuseli štát, ktorý sa snažia ukradnúť, odovzdať naspäť ľuďom.

Niektorí ľudia si mysli, že študenti nedokážu zorganizovať masové zhromaždenia. Čo na to hovoríš?

Že by sa mali zmieriť s realitou, že sme to dokázali, že mladí ľudia vedia robiť veľké veci.

Máš pri svojich aktivitách aj podporu rodiny, spolužiakov, či učiteľov alebo sa v názoroch aj rozchádzate?

Určite cítim podporu svojho okolia. Niekedy by som bol možno vďačný za viac pochopenia. Podarilo sa mi vtiahnuť množstvo rovesníkov do rôznych aktivít a angažovania a je skvelé sledovať, ako ich to dokáže napĺňať. Samozrejme, nie sme všetci napojení na jeden kolektívny mozog ako rôzni pochodujúci a vykrikujúci jedinci v našej spoločnosti a v rôznych veciach sa častokrát názorovo rozchádzame. Najlepší liek na to je dialóg.

Čomu všetkému sa ešte venuješ popri štúdiu?

Pracujem v Záhrade CNK, kde ma môžete stretnúť za barom, predávam knihy v Artfore. Prednedávnom som sa pustil do projektu, ktorý mapuje život v regiónoch a hľadá riešenia ako ho pomôcť zlepšiť. Okrem toho sa budem v budúcnosti venovať hľadaniu spôsobov, ako vrátiť šikovných ľudí zo zahraničia späť na Slovensko. Popri tom sa možno podarí nejaká volebná kampaň. V poslednej dobe som sa začal angažovať aj v ochrane životného prostredia, ale to sú len také začiatky. Snažím sa aj trochu športovať robím crossfit a veľmi nesmelo začínam so šermom. Okrem toho behávam a chodím do hôr.

Máš nejaký sen či cieľ, ktorý by si chcel dosiahnuť?

Chcel by som pomôcť vytvoriť svet, kde sú ľudia k sebe aj k prírode dobrí, kde sa navzájom rešpektujú bez ohľadu na to odkiaľ pochádzajú, akej sú farby pleti, čomu veria, alebo kto sa im páči.

Kde sa vidíš po skončení strednej školy?

Budem robiť veci, ktoré robím aj teraz, ibaže už nebudem stredoškolák, ale vysokoškolák.