Obrazy roztriešteného sveta

V celej plejáde známych smerov a –izmov 20. storočia má expresionizmus svoje nezastupiteľné miesto. Hoci ho možno len ťažko pokladať za umelecký smer v pravom slova zmysle a presnejšie je vyjadrovať sa o ňom ako o hnutí, rezonuje jeho kľúčová myšlienka legitímnosti výsostne subjektívnej transformácie objektívnej skutočnosti v celom umeleckom svete. Premenou ktorá radikálne mení prístup maliara k okolitému svetu je v tomto smere práve autorova individualita, jeho vnútorná pohnútka vystupujúca do popredia vďaka nepotlačenej expresii – výrazu.

Umelecká produkcia slovenskej proveniencie v prvej polovici dvadsiateho storočia vykazujúca expresívny naturel zatiaľ len čaká na systematickejší výskum. Pluralitný charakter výtvarnej tvorby a často jej anachronický vývoj v tom čase na Slovensku neumožňuje nazerať na tvorbu umelcov ako Jakoby, Collinasy, Gwerk, Jasusch, Daňo atď. rovnakými kritériami ako by to bolo v prípade nemeckého, rakúskeho či severoeurópskeho expresionizmu. Existuje však analogický fenomén spájajúci výtvarnú produkciu zmienených umelcov na Slovensku a tou je práve zmena premisy v tvorbe. Elementárne nóvum je v tomto zmysle postupná diferenciácia pohľadu z objektu na subjekt – na jeho vnútro a jeho reflexiu smerom von, prostredníctvom výsostne originálneho výrazu teda už zmienenej expresie.

Spôsob akým sa expresionizmus vysporiadal s náročnou politicko-spoločenskou situáciou na Slovensku v tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokoch prostredníctvom jeho umeleckých inštrumentov a výtvarného poňatia, sa javí byť mimoriadne efektívnym. Aj preto sa jeho postupy automaticky a často podvedome stávajú súčasťou najrôznejších maliarskych koncepcií. Výstava vstupujúca do tohto obsahovo a výrazovo bohatého priestoru výtvarných interpretácií človeka na Slovensku, krajiny v ktorej dýchal, s ktorou žil, poňatá ako prológ k rozsiahlejšiemu celku mapujúcemu expresívne tendencie v umení do päťdesiatych rokov na Slovensku.

Zdroj: Stredoslovenská galéria