Návraty do histórie Bystrice: Pod Urpínom sa korunovalo, mesto však bolo krok od vyvraždenia
17. storočie bolo aj u nás v mnohom búrlivé. Do popredia vystúpili viaceré negatívne javy. Pre celú stredoslovenskú oblasť bolo v tom čase aktuálne turecké nebezpečenstvo. Bystrici hrozilo aj vyvraždenie.
Mešťania sa báli. Turecké výpady totiž pocítili okolité obce ako Môťová, Hájnik, Sielnica, Badín či Poniky. Okrem tureckého nebezpečenstva, ktoré obyvateľov mesta znepokojovalo, existovali aj ďalšie negatívne vplyvy. Predovšetkým spory medzi uhorskou šľachtou a Habsburgovcami.
V Bystrici korunovali Gabriela Bethlena
Nespokojná šľachta sa pri presadzovaní svojich záujmov spájala s vtedajšími vážnymi nepriateľmi celej Európy – Turkami. Bystrica tak bola postihnutá aj stavovskými povstaniami.
Na čele prvého protihabsburgského povstania sedmohradský šľachtic Štefan Bocskay. V roku 1605 sa mešťania bránili hajdúchom zo všetkých síl, ale nakoniec sa museli poddať. Značná časť mesta v týchto bojoch vyhorela. Bystričania Bocskayovi naklonení neboli, lebo odmietali najmä jeho kolaboráciu s Turkami.
Mesto vážne poznačil odboj sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena. Krvavé zápolenie o moc a slávu malo osobitný dosah na mesto v rokoch 1619–1620. Bethlen vyzval stredoslovenské banské mestá, aby sa vzdali bez boja a 22. septembra 1619 vtiahli jeho bojovníci do Banskej Bystrice. Bethlen dostal pod kontrolu takmer celé Slovensko a zmocnil sa kráľovských insignií. Práve v Banskej Bystrici sa dal korunovať. Aj preto sa jeden z domov na Dolnej nazýva podľa tohto šľachtica.
Hrozba vyvraždenia mesta
30. roky 17. storočia patrili zasa výbojom Juraja I. Rákócziho. Využíval ťažké postavenie dedinského ľudu a tiež spolupracoval s Turkami. Slovenskí obyvatelia Bystrice sa v tých časoch výraznejšie domáhali zrovnoprávnenia s Nemcami. Značný ohlas v meste vyvolalo odhalenie protihabsburgského sprisahania uhorských magnátov v r. 1669, ktoré viedol František Vesseleni.
A v roku 1678 muselo mesto znášať opäť ďalšie vyčíňanie vzbúrenca proti habsburgovcom, tentoraz Imricha Tökölyho. Ten najprv pokoril Zvolen. Vyhrážal sa, že po dobytí miest obyvateľov vyvraždí. Preto sa aj Banská Bystrica radšej vopred vzdala. Mestskú pokladnicu v tom čase veľmi zaťažili výdavky na vojsko.
Paritné zastúpenie v bystrickej mestskej rade
Tento čas bol obdobím zvýšeného úsilia slovenských obyvateľov Bystrice o emancipáciu. V roku 1608 bol prijatý tzv. národnostný zákon. Ten nariaďoval či umožňoval určité úpravy týkajúce sa rovnoprávnosti národov v krajine, a to tak Nemcov ako Slovákov či Maďarov. Pravda, zákon sa v praxi uplatňoval ťažko a spory pokračovali. Slovenské obyvateľstvo si však postupne presadzovalo svoje práva.
Palatín Pálffy v marci 1650 vydal rozhodnutie, ktoré Slovákom v banskobystrickej mestskej rade zaručovalo paritné zastúpenie a úrad richtára im dokonca garantovalo na každý druhý rok. Ešte však vždy mali početnejšie zastúpenie Nemci – napríklad v cechoch.
Lit. zdroj: M. Dobríková a M. Gajdoš, Banská Bystrica medená a povstalecká, Múzeum SNP, 1994