Matejov dom? I.
V banskobystrickom hradnom areáli stojí od roku 1479 Banícka bašta spolu s tzv. Matejovým domom, ktorý je jej integrovanou súčasťou. V mnohých súčasných, ale i starších publikáciách sa stretávame s nesprávnymi a nepodloženými názormi, v ktorých autor
Dokonca mnohí z nich uvádzajú, že kráľ Matej Korvín pri svojich návštevách Banskej Bystrice býval v tomto dome. Aj keby sme na chvíľu pripustili túto možnosť, je veľmi nepravdepodobná, pretože naši predkovia by sotva ubytovali uhorského kráľa mimo centra mesta do odľahlého kúta hradného areálu. Na priečelí domu je aj dnes popri mestskom znaku umiestnený aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrice, no to je jediná spojitosť medzi domom a kráľom, ktorá vypovedá len o tom, že dom postavili v čase jeho panovania.
Matejov dom počas viac ako 500 ročnej existencie nikdy neslúžil na obytné účely v pravom slova zmysle. Stavali ho so zámerom, aby bol zázemím pre Banícku baštu a ďalšie objekty. Tie boli súčasťou fortifikácie hradu na jeho najexponovanejšej – severnej strane. Medzi 2. a 3. poschodím domu dodnes vidieť kamenný portál, cez ktorý kedysi obrancovia mesta vychádzali na drevené ochodze medzi Farskou a Baníckou baštou. O tom, na aké účely dom slúžil, vypovedajú aj dobové záznamy v mestských účtovných knihách.
V roku 1566 sa tu okrem iného nachádzal ručný mlyn, prípadne žarnov, vyrobený mlynárskym majstrom v roku 1543. V 40-tych rokoch XVI. storočia dom slúžil ako sklad pušného prachu (1). Po roku 1761, keď značnú časť mesta zničil rozsiahly požiar, väčšina fortifikačných objektov chátrala. Aj tzv. Matejov dom bol v neutešenom, dezolátnom stave. V 80. rokoch XIX . storočia sa v Banskej Bystrici objavili snahy o zriadenie mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo v roku 1889.
Ján Baláž
Pokračovanie článku vám prinesieme zajtra.
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice a jej okolia si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon.