Má 36 rokov a už stojí na čele univerzity: Prečítajte si rozhovor s novým rektorom UMB

Pred pár dňami vás pán prezident vymenoval za rektora Univerzity Mateja Bela. Čo tomu predchádzalo?

Akademický senát Univerzity Mateja Bela ma zvolil za kandidáta na rektora už v máji 2014. Kandidát na rektora sa stáva rektorom až nadobudnutím účinnosti menovania prezidentom SR, čo bolo v mojom prípade 22. novembra 2014, nakoľko funkčné obdobie predchádzajúcej rektorky UMB, profesorky Kosovej, končilo 21. novembra 2014. V priebehu novembra ma kontaktovali z kancelárie prezidenta a informovali ma o termíne menovania.

Rektorom ste sa stal v relatívne mladom veku…

Bol som zvolený ako 36-ročný, je to relatívne nízky vek vzhľadom na tradičné poňatie najvyššej manažérskej univerzitnej pozície. Výhodou, z môjho pohľadu je, že to považujem za jedno z najvýkonnejších období produktívneho veku človeka, preto verím, že dokážem našej univerzite dať maximum.

Čo očakávate od tohto kariérneho postupu?

Verím, že dokážem zúročiť svoje doterajšie manažérske skúsenosti a získam nové. Najväčším očakávaním, jednak mojím, no najmä Akademickej obce UMB, ktorá ma zvolila, je v spolupráci s kolektívom rovnako zmýšľajúcich spolupracovníkov zabezpečiť ďalší rozvoj UMB a jednoznačne obhájiť pozíciu Univerzity Mateja Bela, ktorá jej právom patrí.

Máte nejaké sny či túžby, kam by sa mohla univerzita posunúť, keď ju budete viesť?

Snom každého rektora by malo byť také riadenie univerzity, ktoré vedie k silnému inštitucionálnemu vzťahu medzi samotnou univerzitou a jej zamestnancami a študentmi, k pocitu hrdosti na svojho zamestnávateľa, ale aj na mesto, kde pracujem a študujem…, preto považujem za mimoriadne dôležité posilniť vzájomnú spoluprácu a vzťah medzi našou univerzitou a našim študentským mestom Banská Bystrica.

Prečo ste si vybrali práve povolanie pedagóga? Pochádzate z učiteľskej rodiny?

Nepochádzam z učiteľskej rodiny a povolanie vysokoškolského učiteľa mi autor môjho životného príbehu priniesol do cesty v záverečnom roku môjho vysokoškolského štúdia. Vtedy ma profesorka Lesáková z Ekonomickej fakulty UMB oslovila, ako končiaceho študenta, s možnosťou pôsobenia na jej katedre ako asistent. Tento moment považujem za rozhodujúcu križovatku, na ktorej som odbočil na cestu učiteľského chlebíka.

Mali ste už v mladosti ambíciu byť vo vedení?

Rozhodne som v prvých rokoch môjho pôsobenia na univerzite nepredpokladal, že moja pracovná kariéra bude mať silnejší manažérsky ako pedagogický vývoj. Na druhej strane, od začiatku môjho pôsobenia na vysokej škole, som rád vyjadroval svoj názor a argumentoval v strategických otázkach ďalšieho rozvoja, najskôr katedry, potom fakulty a neskôr univerzity.

Ako si spomínate na svoje začiatky na univerzite a v akých funkciách ste tu pôsobil?

Na Univerzitu Mateja Bela, na jej Ekonomickú fakultu, som nastúpil v roku 2001 – ako asistent na Katedre podnikového hospodárstva. Od svojho začiatku až doteraz sa zameriavam na oblasť podnikových financií, finančno-ekonomickej analýzy podniku a finančný manažment. Na katedre som pôsobil neskôr ako odborný asistent, tajomník katedry, člen fakultného akademického senátu. V roku 2005, po organizačnej zmene na fakulte, som sa stal vedúcim Katedry ekonomiky a manažmentu podniku, podpredsedom a neskôr predsedom Akademického senátu Ekonomickej fakulty UMB. Riadiace skúsenosti na celofakultnej úrovni som získal počas môjho štvorročného pôsobenia vo funkcii prodekana pre pedagogickú činnosť a do celouniverzitnej manažérskej úrovne som mal možnosť preniknúť ako dekan Ekonomickej fakulty UMB v období rokov 2011 – 2014.

Dá sa vôbec spočítať, koľko študentov prešlo vašimi hodinami?

Nakoľko učím aj fakultný predmet, bolo ich pomerne veľa, počítalo by sa to na tisíce…

Aj keď je vaša práca náročná, máte určite aj pekné zážitky, na ktoré rád spomínate…

Ten najkrajší zážitok pre vysokoškolského učiteľa je, keď dostanete pozitívnu spätnú väzbu zo strany svojich študentov, následne absolventov, pretože je to najlepší dôkaz toho, že to, čo robíte, má svoj zmysel. Najkrajším momentom ocenenia vašej práce zo strany zamestnancov je zase poďakovanie z ich strany, prípadne vyjadrenie ich spokojnosti. Princípy, ktoré vyznávam, sú prirodzená autorita, motivácia v tom najširšom význame a snaha o vytvorenie tvorivej a príjemnej pracovnej atmosféry.

Stretli ste sa počas svojej praxe aj s nejakými kurióznymi situáciami?

Kurióznych situácií človek zažije mnoho, sú príjemným spestrením každodenných pracovných povinností. Zámerne nebudem žiadne uvádzať, aby nepôsobilo vytrhnuté z kontextu, kuriózna situácia je takou najmä komplexnosťou atmosféry okolo nej.

Aký pohľad máte ako pedagóg na stav školstva na Slovensku?

Nerád by som v tejto časti skĺzol do negatívnej a pesimistickej roviny. Je mi smutno pri pohľade na hodnotenie necelých troch uplynulých dekád vývoja školstva na Slovensku a dramatického poklesu kvality vzdelávania. Neveselý je aj pohľad na aktuálny spoločenský status učiteľa na Slovensku. Potešujúce je, že stále sa nájde pomerne veľa ľudí, ktorí milujú svoju prácu, sú zapálení pre dobrú vec a napriek nie najlepším vonkajším podmienkam, sú skvelými učiteľmi a určitou morálnou a spoločenskou autoritou pre svojich študentov.

Určite máte aj iné aktivity, aby ste vypli. Ako teda relaxujete?

Prial by som si mať viac voľna na relaxačné aktivity. Keď sa mi podarí si kúsok času nájsť, rád naberiem nové sily turistikou, rekreačným bicyklovaním, v zime si rád s priateľmi zahrám squash. Mám pomerne silný vzťah k vážnej hudbe, často relaxujem jej počúvaním a som pomerne vášnivým fanúšikom opery, rád chodím do divadla. Mám blízky vzťah aj k umeniu, rád cestujem a v tejto kombinácii sa snažím nikdy nevynechať návštevu múzeí na miestach, ktoré mám možnosť navštíviť. Okrem toho sa amatérsky venujem olejomaľbe.

Kde a ako najradšej trávite voľné chvíle v našom meste?

Narodil som sa v Banskej Bystrici, čo umocňuje môj vzťah k tomuto krásnemu mestu. Aj z toho, čo som uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku vyplýva, že mám rád turistiku/cyklis­tiku v nádhernom okolí nášho mesta, rád absolvujem vybrané kultúrne predstavenia v Banskej Bystrici, ktorých by mohlo byť viac.

Foto: UMB