Luboš Kürthy: Mentalita natrčenej dlane
Pôvodne som už nechcel v predvolebnom čase reagovať, ale falošné tóny v posledných textoch p. Petráša, Vojtka a Poppovej na Žiar 24 si priam vyžadujú jasnú odpoveď. Nehodlám tu obhajovať p. Kríža a p. Balážovú, pretože mi to jednoducho neprináleží. Ale určite môžem povedať svoj názor občana...
Ale určite môžem povedať svoj názor občana na fungovanie časti poslancov mestského zastupiteľstva v uplynulom volebnom období. Nikto súdny nemôže poprieť, že v čase hospodárskej krízy dokázalo mesto Kremnica zásadným spôsobom znížiť svoj dlh a teda asi nehospodárilo úplne zle, dokonca z verejných zdrojov realizovalo obnovu námestia a viacerých pamiatok.
Mestské lesy a poľovný revír sú aj dnes zjavne lákadlom pre rôznych špekulantov. Podľa štatistík počet návštevníkov Kremnice každoročne rastie (pre porovnanie NBS MMM malo tento rok väčšiu návštevnosť ako SNG v Bratislave so vstupným zadarmo). Problém je v tom, že napriek zjavnej atraktívnosti mesta, neprichádzajú sem žiadne súkromné investície.
Anomália jednoznačne súvisí s nedoriešeným ohrozením celého územia mesta, ktoré je súčasťou dobývacieho priestoru. Pokiaľ sem neprišli rôzne špekulatívne trpasličie spoločnosti imitovať záujem o ťažbu, nikto si na Slovensku (zvlášť po roku 1989) neuvedomoval časovanú bombu v podobe dobývacieho priestoru (mal byť už dávno zrušený, zvlášť keď bol v roku 1961 vyhlásený bez vyriešenia stretu záujmov s vtedy už jestvujúcou MPR Kremnica).
Tento relikt komunizmu v kombinácii s hrozbou povrchovej ťažby od roku 2005 pôsobí odstrašujúco na každú súkromnú investíciu (nikto rozumný si dnes v Kremnici nepostaví výrobnú prevádzku, ani neopraví pamiatku na penzión). Zrušenie, alebo radikálne zmenšenie dobývacieho priestoru je základným predpokladom pre rozvoj celého územia v budúcnosti. Každý nový primátor môže aj kľačiačky prosiť súkromných investorov, ale do ohrozenej oblasti nikto nedá ani cent. Situácia sa samozrejme riešiť dá a OZ Kremnica nad zlato v spolupráci s mestom doteraz úspešne napredovalo (akcie Ortacu dosiahli historické dno, jeho právo na povrchovú aj hlbinnú ťažbu je právne spochybnené, prebieha konanie o dobývacom priestore).
To, že sme boli posledných osem rokov rukojemníkmi banského úradu a jednej bezvýznamnej súkromnej spoločnosti nedokázalo 10 z 13 poslancov zastupiteľstva v uplynulom volebnom období pochopiť. Je to zvláštne, ale aj v roku 2010 boli v predvolebnej kampani tak ako dnes všetci jednoznačne proti ťažbe. Keď hovoria o nepodpísaných uzneseniach, asi majú na mysli uznesenie, ktorým chceli Ortacu povoliť prieskumné vrty na pozemkoch mesta na jeseň 2011, alebo Vojtkove zvláštne uznesenie o zapojení sa miestnej komunity do procesu EIA (v tom čase nebol vôbec aktuálny) a projektu Šturecland na jar 2013.
Čerešničkou na torte bolo povestné lobovanie p. Petráša a ďalšieho poslanca (zlé jazyky hovoria, že to bola p. Poppová) u župana Maňku, ktorý vďaka tomu mohol uznesenie BBSK proti ťažbe v Kremnici zmietnuť zo stola na jeseň 2013. Aby bolo jasno. Nikomu by nevadilo keby títo poslanci našli dosť odvahy a otvorene sa postavili už niekedy v rokoch 2011–2013 za ťažbu s tým, že sa chodia stále radiť do kancelárie Ortacu (prípadne Astoneco, alebo Fórum Kremnicko) a im sa ten projekt páči.
Občania by im samozrejme okamžite vystavili účet a do tohto rizika zbabelo nechceli ísť. Preto musel Maroš Vojtko prežívať dilemu hodnú antickej tragédie. Hoci je stále proti ťažbe, neváhal prijať od Ortacu 500 eur príspevok na svoje aktivity. Je predsa normálne ak spoločnosť, ktorej hotovosť sa neustále znižuje a vyhliadky do budúcna nie sú príliš ružové, filantropicky podporuje miestne natrčené dlane a nič za to nechce.
Luboš Kurthy
(PR) – Za obsah zodpovedá objednávateľ tejto tlačovej správy. Jeho názory sa nemôžu spájať so stanoviskami a postavením siete portálov Global 24.
Pozrite video 1 od 18-tej minúty a video 2 ako pokračovanie:
