Kapela Sto múch nahráva tretí album

Aké už vyšli kapele platne? Čím sa vyznačujú? Debutový album Z hrušky dole vyšiel v apríli 2007, bol ocenený dvoma Aurelmi, v kategórii alternatívna hudba, a Andrejovi Šebanovi za producentský počin. V decembri 2008 vyšiel druhý album Fšehochuť. Je ťažšie stráviteľný, fšehochutný, čo nám aj kritika vyčíta. Ale viem, že ho ľudia ocenia až časom. Ja si za ním stojím. A čím sa vyznačujú? Neviem na to odpovedať, viem, ktorá pieseň vzniká za akých okolností a viem, že v tom čase sme to chceli mať tak, ako to poznáme. Hovorím aj o dramaturgii albumu, aranži, produkcii, obale … nech súdia kritici, poslucháči,… ja to neviem.

Z čoho ste čerpali a čerpáte? //Z textov a života našich známych a nás. A hudba? Mňa osloví text, niekedy možno aj viac okolností, za ktorých vznikol. A potom sa zhudobní, nahrá doma, donesie do kapely, nacvičí, prednesie na koncerte, nahrá v štúdiu, vydá na nosiči. Postup, ktorý poznáte. Nič viac. // Momentálne nahrávate nový album. Čo nám k nemu môžete povedať? Vraj sa Váš album uberá iným smerom ako doterajšie, čo je na tom pravdy? //Album bude najosobnejší zo všetkých troch. A pesničkový. Piesne sú väčšinou staré 4–5 rokov. Ale aj z posledného polroka a dokonca aj jedna 16-ročná. Viem o ňom povedať, že nebude všehochutný, skôr pôjde o piesne v tej podobe, ako ich Muchy doteraz nehrávali. Priznávam vplyv Deža Ursínyho a Jara Filipa, prečo nie? Aj za cenu, že to kritika neprijme a budeme počuť to otrepané „nemajú vlastnú tvár“. Robím a robil som aj takéto piesne, a verím, že si nový album nájde svojich poslucháčov. Viem presne, prečo mám tie piesne rád, prečo som ich na album vybral, ako sme ich s chalanmi spolu tvorili a nahrávali. Viem, prečo sú aj emočne také, aké sú. V tejto chvíli je nahratých 32 piesní, určite pôjde o dvojalbum. Aj po obsahovej stránke to inak byť nemohlo. Mal by vyjsť na jar budúceho roku. // V čom spočíva rozdiel pri nahrávaní dnes a pred niekoľkými rokmi? Možno hovoriť o pasivite poslucháča alebo, jednoducho, prečo nahrávať? //Motív som mal vždy ten istý. Bola to vlastná muzika, kapela. Pasivita poslucháča je nám známa, aj všetky týkajúce sa okolnosti. Asi pred 6–7 rokmi som čítal knihu Posledný hit, autor Michal Hvorecký, zaujala ma už vtedy, ale niektoré veci vo mne začínajú dozrievať až dnes. Pohnútka robiť muziku a nahrávať bude u mňa vždy. Nakoniec, robím to skoro dennodenne. A nahrávať s kapelou a vydávať albumy? Budem to robiť, a je to jedno v akej forme a či budú vychádzať na cd nosičoch, či budú existovať vydavateľstvá alebo nie, alebo to zavesiť na net, alebo si vložiť čip pod kožu s naším novým albumom … toho sa dúfam nedožijem … // Čím môže zaujať Váš album na dnešnom presýtenom trhu? //Myslím, že dosť bolo pretekov. Súťaženia. Mám pocit, že si tu muzikanti dokazujú navzájom, kto čo dokázal, kto koho oslovil, kto pre koho robil. Všetko možné aj nemožné, veci týkajúce sa muziky aj veci s ňou nesúvisiace. Kto s kým nahrával a kto komu produkoval alebo krstil album, kto mal na albume akých hostí, kto mal aký drahý klip, akou technológiou sa nahrávalo, a v ktorom štúdiu a do ktorého drahého mikrofónu na spievalo, koľko to celé stálo peňazí a pod. Toto je bohužiaľ merítkom v mnohých prípadoch. Povedal som, že pre mňa je najosobnejší zo všetkých doterajších. Ale celý album je príbeh, ktorý pozná asi každý, alebo práve istú časť toho príbehu zažíva. Preto verím, že môže osloviť mnoho ľudí. Práve preto, že je možno obyčajnejší, akoby sa čakalo. // Pestujete niečo ako „špecifický zvuk kapely“ alebo s každým albumom je to niečo iné? //Táto otázka je pre celú kapelu bezpredmetná. Keby to bola pravda, prvý až tretí album by boli rovnaké, aj zvukovo aj obsahovo. A to určite nebudú. Je pre nás dôležité, aby sa výsledok páčil aspoň väčšine z nás. A vedeli si to obhájiť. //

Je podľa Vás možné tvoriť bez inšpirácie inými umelcami? //Áno. Ak sú inšpiráciou peniaze a sláva. Výsledkom je potom to, čo počujeme každý deň v rádiu, v obchode, v kaviarni, v buse… Mňa inšpirujú mnohokrát práve bežní ľudia, aj ľudia, čo s muzikou nemajú veľa spoločného, žiaci v škole, kolegovia v robote, práca v dielni s nadšencami v tábore na Letavách, alebo aj stres v nákupnom centre tu, v hlavnom meste. A pri treťom albume bola najväčšia inšpirácia vlastná skúsenosť. //

Čo Vás drží pokope? //U mňa je dosť dôležité, že hráme vlastnú muziku / poväčšine moju / , samozrejme, že ma to musí tešiť :). A u ostatných členov? Bolo by sa treba spýtať ich , ale viem, že určite ich to baví a veria tomu, čo robia, inak by to nerobili. Verím , že časom budú autorsky prispievať aj oni. Je to v mojom záujme, chcem aby kapela zase išla iným smerom, mala iný rukopis, či sa to bude niekomu páčiť, alebo nie. //

Mali ste niekedy krízu v kapele? Ako riešite konflikty? Samozrejme, bez krízy by neboli krásne dni. A na riešenie konfliktov recept nemám. Riadim sa iba pocitom. Podobne to robím aj vo vzťahu … ale to je na iný rozhovor…

**Vyhliadky do budúcnosti? ** Ja a Marcela sme členmi Radošinského naivného divadla, zvyšok kapely sú učitelia, poprípade študenti, Lucia je na materskej. Skĺbiť toto všetko je neraz náročné. Ale viem, že v najbližšej dobe dokončíme album a pokúsime sa nájsť zlatú strednú cestu, aby sme mohli hrať viac koncertov a festivalov, a aby sme robili naďalej len to, čo nás baví. Tomu si prispôsobujeme aj robotu, aktivity, voľný čas, život.

Autor: Juraj Havlík Foto: birdz.sk