Kabelka pokoril Banskobystrickú latku

Banskobystrická latka ukuchtila zážitky tradičné, no aj šokujúce. Nikto nerátal, že 27-ročný skokan Michal Kabelka, vstupujúci do súťaže druhým najslabším sezónnym maximom (220) a rovnako druhým osobným halovým maximom (221), vystraší aj najväčšie hviezdy Rusa Uchova a Američania Williamsa. Veď keby Uchov nezdolal na tretí pokus víťazných 233 cm, tak už jedine Williams bol od neho lepší, aj to pri zhodnom výkone iba na pokusy. Trikrát si v samotnej súťaži zlepšil oosbný rekord (225, 228, 231) a pôsobil ako mytologický Ikaros úžasne až dovtedy, kym sa mu nerozlepili krídla na 233. Narodil sa skokan, úrovňou prekonávajúcou domáce hranice a rázne vkročil do elitnej spoločnosti 230 a viac centimetrových. Za výkony na takejto výške sa udeľujú už medaily na vrcholných svetových podujatiach a ak by takúto cifru zopakoval trebárs na olympiáde v Londýne, kam so splneným A-limitom definitívne poletí, no škoda premýšľať.

„S Matúšom Bubeníkom sa pripravujeme u rovnakého trénera, zjavne nám to sedí, Matúš si opäť skočil osobák a ja som prekvapil sám seba. Samozrejme, že na 233 už chýbali sily, bol som úplne vyžmýkaný,“ povedal Michal Kabelka, ktorý nezabudol aj prípomenúť zásluhy svojho kouča. „Techniku trénujem so Stanislavom Joukalom v Brne a fyzičku si robíme sami s českým diaľkárom Romanom Novotným, aj to je dôsledok tých veľkých zmien, ktoré mi veľmi prospeli.“ Riaditeľ súťaže Radovan Mišík a osobný tréner Petra Horáka sa vznášal na vlne eufórie, tentoraz však nie zásluhou svojho zverenca, ale z nadhľadu a nadčasovosti. „Zázraky sa dejú. Je to neuveriteľné. Krotím v sebe najsilnejšie pocity. Trikrát osobák v jednej súťaži, to je strašná frajerina. Mne sa to podarilo kedysi v kariére dvakrát, no na iných výškach, inej dimenzie. Michal halu dostal do varu, dnes nebola hviezda Uchov, ani Williams, ale Mišo Kabelka. Fantastické divadlo a úprimne sa mu teším.“

Na Michala Kabelku by sa kurz v tipovacej kancelárii vyšplhal astronomicky vysoko. „Videl som ho skákať v Nitre a odhadoval som po ľahko padajúcich 223, že reálne má na 226,“ ohraničil svoje prognózy Radovan Mišík. „Hlboko som sa mýlil, môj odhad prekonal o päť centimetrov. Všetky dôležité elementy sa preťali v jednom večere práve tu na Štiavničkách a totálne mu to vyšlo. Taký dokáže byť šport a výška, nádhera.“ Hodená rukavica pre Petra Horáka. „Určite, karty sa obrátili, v súvislosti s Londýnom Peter Horák dosiaľ len mohol prekonať 231, no teraz už musí, pretože áčkový limit sa uprednostňuje pred jeho béčkovými 228. Verím, že motivácia narástla. Peter so svojimi fyzickými predpokladmi, natrénovaním a vyzretosti odkryl karty v Hustopečiach s 228 cm a čakali sme, že na našej latke sa posunie vyššie. Mišo ho však zázračne nahradil.“

Latku v Banskej Bystrici opuncoval premiérovo na stupňoch Slovák a Radovan Mišík sa tomu veľmi teší. „Chalanom strašne fandím, viem, v akých podmienkach trénujú a napriek tomu dokážu z minima vyťažiť maximum. Na Slovensku funguje heslo nauč sa hrať na gitare a ja ti ju potom kúpim. My máme štyroch kvalitných výškarov, ktorí by si zaslúžili obrovskú podporu a nachádzajú ju len v rodinách, maximálne v kluboch. Bohužiaľ, zhora podpora nefunguje a nie je vôbec adekvátna.“ Na jednej strane slovenská radosť, na druhej smutné konštatovanie Petra Horáka. „Dopadlo to tak, ako dopadlo. Možno keby som 225 cm prekonal, uvoľním sa na 228 a bol by pokoj. Teraz sme traja výškari, čo sa môžeme navzájom ťahať vyššie. Veľmi som chcel, mrzí ma to a dúfam, že teraz v sobotu v Bratislave a najmä 18. februára v Birminghame ukážem všetko, čo vo mne zadriemalo.“

Na 19. ročníku latky vyhral, kto vyhrať mal, najlepších podfarbila ruská azbuka, Anna Čičerovová s 200 cm a Ivan Uchov s 233 cm naplnili ‚plán‘ organizátorov, tzv. minimalistický, spočívajúci v tradícii zdolať hranice extratriedy, rovné dva metre a 230. Kto však zažil na vlastné oči atmosféru, nielen výkonmi si nasýtil náročný žalúdok diváka. K dokonalému predstaveniu patrili aj minipríhody, trebárs zranenie ‚gumového‘ Bahamčana Barryho, ktorého museli dlhšie ošetrovať, no on napriek tomu naďalej skúšal šťastie na 231 cm. Aj Petrovi Horákovi sa žiadalo ošetriť ranu, tentoraz duchovnú, pretože tak veľmi chcel, trúfal si na 231 a pokoril len 220. „Diváci boli dnes lepší ako ja,“ vetu ktorú vyslovil po súťaži si hodno zapamätať, pretože vyjadrovala všetko, čo pociťoval a čo míting zaraďuje na výslnie takýchto podujatí pod strechou – neopakovateľná atmosféra, akú žiadna iná atletická disciplína nedokáže vyvolať.

Zdroj: TASR